Články & Štúdie

Vďaka za všetkých inšpiratívnych učiteľov

Ten marec akosi rýchlo ubehol. Včera bol Deň vtákov, čo je neklamným znakom, že sa začal apríl – ako každý rok kanadskými žartíkmi. Marec má síce tridsaťjeden dní, ale, opakujem – akosi rýchlo prefrčal okolo nás. Na jeho začiatku boli jarné prázdniny a s nimi možnosť stráviť týždeň s rodinou a vyvetrať si hlavu počas lyžovačky. Potom prešlo pár týždňov popretkávaných prácou a mimoriadnymi spoločensko-politickými udalosťami a koncom mesiaca nám veľkonočné sviatky umožnili nenápadný a plynulý prechod do ďalšieho mesiaca. Opäť sme mali pár dní voľna navyše a možnosť venovať sa blízkym a niektorí z nás aj sviatočným zvykom a tradíciám.

Ja mám však marec v pamäti zafixovaný aj z iného dôvodu. Je totiž označovaný ako „mesiac knihy“. Pamätám si, ako sme za socializmu zdobili nástenky a nosili knihy do školy, v meste sa konali rôzne výstavy a veľtrhy... Zvýšenú návštevnosť mali aj knižnice a kníhkupectvá. Od detstva rád čítam. Rozprávky, báje, neskôr dobrodružné romány, troch pátračov, verneovky a mnohé ďalšie kultové aj menej známe diela. Dodnes si spomínam aj na povinnosť robiť čitateľský denník. Poctivo priznávam, že všetky diela som nečítal a do denníka ich len odpísal. To preto, že viacero titulov bolo takých, čo ma nebavili. Ešteže mám staršieho brata, ktorý to isté písal rok predtým.

Domnievam sa, že dnes má tvorba čitateľských denníkov väčšiu opodstatnenosť ako kedysi, najmä preto, že deti a mládež málo čítajú. Moja dcéra mala obdobie, keď čítala veľa a jednu knihu za druhou, dnes je toho menej. Ale mám radosť, že aj z povinnej literatúry v siedmom ročníku sa vykľuli diela, ktoré ju zaujali a ktorých pokračovanie si chce, už nepovinne, zohnať. Čitateľský denník si žiaci robia dodnes podobne, ale k povinnosti napísať obsah im pridali aj úlohu celý príbeh zvečniť graficky na výkres veľkosti A2. Aspoň to deti núti vedieť sa vyjadriť nielen slovom, ale svoju fantáziu a predstavivosť „položiť“ aj na papier v obrazovej forme.

Druhým dôvodom, prečo mám marec zafixovaný v pamäti (a ktorý výrazne súvisí s knihami), je Medzinárodný deň učiteľov. Oslavuje sa na počesť výročia narodenia Jána Amosa Komenského 28. marca. Ten sviatok sa kedysi zdegradoval na povinné nosenie karafiátov učiteľom do školy, aby sme si ich uctili, lebo sa to má a je to tak správne. Žiaľ, dnes, vplyvom degradácie postavenia učiteľa v spoločnosti, už ani tie kvety v tento deň veľmi nevidieť. Samozrejme, vôbec tu nejde o kvety. Ide o elementárnu úctu k ľuďom, ktorí sú z veľkej časti (nie výhradne) zodpovední za budúcnosť národa a vzdelanosť nastupujúcej generácie. Ja sám som vyštudovaný učiteľ a túto prácu som si pár rokov po skončení školy aj vyskúšal. Navyše dnes pracujem v oblasti manažérskeho rozvoja. Viem, aká je práca učiteľa náročná, koľko času, zodpovednosti a obetavosti si vyžaduje. Iste, môžete namietať, že aj medzi učiteľmi sa nájdu lajdáci, nekreatívni, neempatickí, nespravodliví a dlhoročnou praxou vyhoretí kantori. Takto je to však vo všetkých povolaniach, zamestnaniach, podnikaniach. Akurát v oblasti, kde ide o naše deti a našich príbuzných, máme logicky tendenciu viac to kontrolovať. Nesmieme však zabúdať, že aj medzi učiteľmi nájdeme aktívnych a entuziastických ľudí, ktorí napriek neraz mizernému platu a často náročným podmienkam považujú túto prácu za poslanie. Poctivo sa pripravujú na každú hodinu, sami sa ďalej vzdelávajú a skutočne im leží na srdci výsledok ich aktivít v podobe vzdelaných detí a mladých ľudí.

Preto by som na tomto mieste a v tomto končiacom sa marcovom čase rád vyzdvihol a zdôraznil dôležitosť neustáleho vzdelávania, ktoré by malo byť pre nás všetkých celoživotnou aktivitou bez ohľadu na to, či na to využívame tlačené knihy, internet, rôzne semináre a tréningy, koučing, mentoring. Už od detstva treba mladých vychovávať a viesť k túžbe po vzdelaní a neustálom sa rozvíjaní a práci na sebe samom. V tomto procese hrajú nezastupiteľnú úlohu aj kvalitní učitelia, lektori, tréneri, kouči, mentori, a preto by som rád vzdal hold všetkým tým, ktorí svoju prácu berú poctivo, s vášňou a plnou zodpovednosťou za nás všetkých, ktorí sa vzdelávať chceme.