Články & Štúdie

Boli sme v tom spolu a napriek tomu ďaleko od seba

Počas posledných pár mesiacov sa svet dostal do úplne inej roviny. Je veľmi individuálne, nakoľko nás to, čo sme zažili, krátkodobo alebo dlhodobo ovplyvní. Napriek tomu si už dnes dovolím s istotou tvrdiť, že systém bol v mnohých smeroch a oblastiach poznačený v príliš veľkej miere na to, aby bol schopný vrátiť sa do štandardného režimu bez akýchkoľvek zmien. Otázkou je, či chceme alebo máme chcieť, aby sa vrátil do starých koľají...

Na tému zvládania situácie počas pandémie a nevyhnutnosti vyrovnať sa s obavami, so stresom či s novými pravidlami už bolo napísaných príliš veľa článkov. Vo svojej podstate bol takmer každý jeden z nich zameraný na myšlienku o tom, ako ľudia nemajú podliehať panike. Odlúčenie a sociálna izolácia počas obdobia, ktorým sme prechádzali, bolo výnimočne špecifické, pretože zasiahlo úplne každého. Nekompromisne. Práca z domu, náhla zmena pracovného prostredia a prepnutie do online režimu sa odrazili na denných dávkach screenov obrazovky z rôznych video hovorov na sociálnych sieťach, ktoré nás mali pomyselne chytiť za srdce v domnienke, že sme v tom spolu. A presne tak to aj bolo. Boli sme v tom spolu a napriek tomu ďaleko od seba.

Pre mňa osobne bol návrat do štandardného režimu radostným okamihom. Vnímať ten bežný kolobeh, ktorý sa spravidla začína rušnými ránami. Netrvá to dlho a ranné intro strieda sústredené ticho, ktoré sa rozlieva celým poschodím. Napriek všetkým sympatickým momentom, ktoré prichádzajú počas pracovného dňa, a mnohým úsmevným okamihom niekedy firmy a ich majitelia či výkonní manažéri zabúdajú na podstatnú vec: posilňovanie vzťahov prostredníctvom udalostí a spoločných zážitkov prežitých mimo pracovného prostredia. Je to povinnosť alebo nevyhnutnosť?

Ľudia tvrdia, že smiech je korením života. Ja zasa tvrdím, že teambuilding je korením práce. Jeho dôležitosť možno prirovnať k dôležitosti každej jednej súčiastky v hodinkách. Pokiaľ sa správne poukladajú, dokážeme sa dopracovať k dokonale fungujúcemu systému. Náš svet je úžasným miestom a funguje často na jednoduchých princípoch. Práve „hodinkový princíp“ poukazuje na podstatný význam každej jednej súčiastky. Koliesok presne zapadajúcich jedno do druhého.

Povedzme si otvorene: sme emocionálne stvorenia. Akákoľvek činnosť, pri ktorej prichádzame do kontaktu s inými ľuďmi, je o to náročnejšia. Vo svete práce existuje nepísané pravidlo, že človek má svoje osobné problémy nechávať doma. Pokiaľ však nie sme emocionálne chladní, tak je minimálna šanca, aby sme napriek búrke v súkromí boli schopní prežívať pracovné dni bez zmeny. Bez výkyvov či zaváhaní. Problém nastáva v okamihu, keď človek nezvládne neštandardnú situáciu a vloží svoje emócie do reakcií na pracovisku. Je prirodzené, že sme rôzni a máme individuálne formy reakcie. Práve spoločne prežité udalosti, akými sú aj teambuldingy, sú ideálnou príležitosťou na rozhovory, ktoré odhalia dostatočné množstvo informácií zo zákulisia. Ani veľa, ani málo. Avšak optimálne množstvo na to, aby sa dosiahla rovnováha pri zvládaní aj emocionálne vypätejších dní. A že ešte prídu, je viac ako isté.