Naše poradenské tímy sú aktívne v rámci globálnych partnerstiev a networkov, vďaka čomu dokážeme držať prst na pulze najnovšieho vývoja a v kombinácii s inovatívnymi prístupmi ponúknuť osvedčené riešenia v stredoeurópskom regióne i mimo neho.
Medzi našich klientov patria medzinárodné spoločnosti, české i slovenské firmy, investori, privátne holdingy, rodinné podniky, ale aj verejný a neziskový sektor. Naše poradenské tímy sa usilujú o vytváranie obojstranne výhodných partnerstiev a budovanie dlhodobých vzťahov.
Viac >>
Tlačové správy
ŠKOLSTVO: Systém vysokého školstva na Slovensku potrebuje zmeny
Kým v roku 2004 prispieval štát na jedného vysokoškoláka 62 000 korún (2 058 €), v roku 2008 to bolo už len 55 000 korún (1 826 €).
BRATISLAVA 24. októbra (SITA) - Slovenský vysokoškolský systém potrebuje zásadné systémové zmeny, také sú závery analýzy Vysoké školstvo na Slovensku - realita, problém, možné riešenia, ktorú pripravil analytik think-tanku EPPP - European Public Policy Partnership Miroslav Řádek. K našim najväčším problémom patrí pokles relatívnych výdavkov pre vysoké školy v dôsledku znižovania podielu štátneho rozpočtu pre kapitolu Ministerstva školstva SR. "V roku 2004 bol príspevok na jedného vysokoškolského študenta 62 000 korún (2058 €), zatiaľ čo v roku 2008 to bolo už len 55 000 korún (1 826 €)," uvádza Řádek.
Analýza EPPP poukazuje i na nízku mieru súkromných prostriedkov v systéme, absenciu reálnej zodpovednosti manažmentu vysokých škôl, stabilnú mieru korupcie, nízku kvalitu vysokoškolských profesorov a pasívny prístup študentov k nadobúdaniu vzdelania. Zaoberá sa aj personálnou stránkou vysokých škôl. "Iba malé množstvo vysokoškolských profesorov je aktívne v medzinárodnej vedeckej realizácii," tvrdí Řádek. Podľa ďalších záverov vysoké školy vďaka systému financovania znižujú nároky na študijné predpoklady prijímaných študentov. Dôsledkom je takzvaná všeobecná inflácia vysokoškolských titulov a kvalitatívnej úrovne univerzít.
Možnosti stabilizácie a rozvoja vysokého školstva na Slovensku vidí EPPP v zavedení ekonomickej samosprávy vysokých škôl a vo vytvorení priamej spoluúčasti študentov a bánk na financovaní štúdia za predpokladu zníženia celkového daňového zaťaženia. "Univerzity musia pôsobiť ako hlavný pilier vzdelanosti, konkurencie myšlienok a nezávislého bádania. Štát by mal vo vlastnom záujme ponechať vysoké školy vlastnej slobodnej existencii v reálnom prostredí, ktoré je motivujúce nielen pre univerzity, ale aj pre zamestnávateľov a zamestnancov, pre rozvoj podnikateľského prostredia a v neposlednej miere aj pre študentov," vysvetľuje ďalej Řádek.
(SITA)