My v médiách
Spása pre školy? Nech platia všetci
Slovenské vysoké školstvo potrebuje zásadné zmeny, inak ho čaká kríza. Obrovský prílev študentov, znižovanie kvality vzdelania, nesúlad s potrebami trhu, korupcia, nedostatok renomovaných pedagógov - to všetko vedie naše školy ku kolapsu.
Taký je záver aktuálnej štúdie súkromného analytického inštitútu European Public Policy Partnership o stave univerzitného vzdelávania.
Riešenie? Odpojenie verejných škôl od štátneho rozpočtu a spoplatnenie aj denného štúdia. "Ekonomická samospráva a priama spoluúčasť študentov a bánk na financovaní štúdia, samozrejme, pri súčasnom znížení daní, vytvoria priestor na efektívnu samoreguláciu škôl,“ hovorí pre HN analytik inštitútu Miroslav Řádek.
Ministerstvo školstva ani rektori však v školnom za denné štúdium všeliek nevidia. "V súčasnosti nevidím dôvod na celoplošné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, súčasné pravidlá sú dostačujúce,“ reagoval podpredseda Slovenskej rektorskej konferencie František Gahér.
Rezort školstva pritom pripomína, že sčasti platia denní študenti už dnes - za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. "Vedie to k lepšej disciplíne študentov,“ pochvaľuje si Gahér. O ďalších poplatkoch ministerstvo v tejto chvíli neuvažuje. "Vláda zabezpečuje právo každého občana na bezplatné prvé vysokoškolské štúdium,“ odkázala hovorkyňa rezortu Dana Španková.
Znepokojenie však podľa štúdie vyvoláva najmä klesajúca kvalita vzdelávania, demografický vývoj a štruktúra študijných odborov, ktorá nezohľadňuje dopyt na trhu. "Prijíma sa neúmerne veľa študentov na úkor kvality, vysoké školy upravujú prijímačky tak, aby vyhovovali čo najširšiemu okruhu študentov,“ upozorňuje Řádek.
Za poslednú dekádu sa počet študujúcich strojnásobil, počet absolventov univerzít stúpol viac ako štyrikrát, vzniklo 12 nových vysokých škôl. Školy trpia nedostatkom kvalitných pracovníkov, vysokoškolský titul sa stáva formalitou. Priemerné výdavky na jedného študenta klesli zo 62-tisíc korún v roku 2004 na 55-tisíc korún v roku 2008. "Do čerpania nákladov vstupuje aj taká ekonomická kategória, ktorá sa volá efektivita,“ dodáva však Španková. Podľa nej ministerstvo navyše tlačí na to, aby sa znížila váha počtu študentov a zvýšila váha kvality vedy na vysokých školách.
Trh však nedostáva to, čo potrebuje - technické smery tvoria len zhruba tretinu študijných smerov, ktoré dnes ponúkajú vysoké školy. "Vidíme nesúlad v tom, čo vysoké školy produkujú a v tom, čo požaduje trh,“ hovorí Řádek. Počet novonarodených detí za ostatných desať rokov podľa neho smeruje k tomu, že o 10 až 15 rokov budú školy postavené pred otázku - čo s voľnými kapacitami? "Obávame sa rastúceho napätia v spoločnosti - rušenie základných a stredných škôl sa už v súčasnosti stretáva s nevôľou obyvateľstva. Napriek nižšiemu počtu študentov budú školy ďalej žiadať peniaze, pričom politici nebudú ochotní školy rušiť a budú ich držať na úkor daňových poplatníkov,“ dodáva Řádek.
Riešením by podľa analýzy bolo odštátnenie školstva, teda postupná transformácia verejných škôl na súkromné. Podľa Gahéra je však súčasná verejnoprávna forma vhodný model vzdelávania.
Tlačová informácia...
Tlačová správa v médiach >>>
