My v médiách

Zamestnávatelia na križovatke

Po novembri 1989 nastali v našej spoločnosti mnohé štrukturálne zmeny. Jednou z nich bol aj vznik reprezentatívneho zoskupenia zamestnávateľov - Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) ešte v roku 1991. Na začiatku ho založilo osem dobrovoľných zoskupení. Postupom času si táto organizácia získavala meno a kredit a stala sa súčasťou tripatrity - sociálneho dialógu medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi. AZZZ SR zastupovala práva zamestnávateľov a starala sa o ich záujmy a ochranu tak, aby sa to prenieslo aj do platnej legislatívy, najmä do Zákonníka práce.

Začiatok konca. Renomé AZZZ sa výrazne zvýšilo najmä po roku 1999 vstupom Združenia priemyselných zväzov ako silného partnera. Naopak, v roku 2002 sa začali prehlbovať mnohé názorové rozpory na spôsob, akým by mala AZZZ ďalej pôsobiť, čoho efektom bol vznik Klubu 500, reprezentatívneho zoskupenia vlastníkov slovenských podnikov s viac ako 500 zamestnancami na čele so šéfom Železiarní Podbrezová Vladimírom Sotákom. Klub 500 ale zostal vtedy členom AZZZ, len sa snažil zmeniť systém fungovania tejto organizácie, čo sa mu ale nepodarilo. V roku 2003 sa navyše začala formovať Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá neskôr vytvorila najsilnejšiu zamestnávateľskú organizáciu - tá dnes funguje nezávisle na AZZZ ako samostatný zástupca veľkého počtu zamestnávateľov. Okrem toho je tu dlhodobo aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) ako najstarší reprezentant podnikateľov a tiež dravá Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Za zamestnávateľskú organizáciu sa považuje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), takže spektrum slovenských zamestnávateľov je naozaj pestré a najmä - až príliš rozdrobené…

Súčasný stav. Keby sme teda mali stručne charakterizovať súčasný stav medzi zamestnávateľskými organizáciami, nie je lepší spôsob, ako dať slovo priamo jeho reprezentantom. Za najslinejších - RÚZ - jej nový prezident Marián Jusko tvrdí: „Zamestnavateľské organizácie na Slovensku sú v podstate dve: RÚZ a AZZZ. Napriek tomu, že RÚZ vznikla a vyrastala ako „konkurent“ AZZZ, v súčasnosti sa naše organizácie významne zblížili a napríklad v otázke Zákonníka práce - t.j. v rokovaniach s rezortom práce, či v rámci tripartity sme jednotlivé kroky vzájomne koordinovali a vystupovali jednotne,” upresnil Marián Jusko a dodal: „Z dlhodobého a strategického hľadiska platí - v jednote je sila. Aktuálnou úlohou súčasnosti pri napĺňaní tejto tézy je schopnosť efektívnej spolupráce zamestnávateľských organizácií pri presadzovaní spoločných cieľov. Ak sa to bude dariť aj v blízkej budúcnosti tak ako pri Zákonníku práce, potom budú aktuálne aj vyššie formy našej jednoty,” naznačil prezident RÚZ.

Hľadanie správnej formy. Druhý reprezentant - AZZZ - to vidí prostredníctvom svojho prezidenta Tomáša Malatinského v trochu širších súvislostiach: „Zamestnávatelia si v novodobej histórii Slovenska stále hľadajú tú správnu formu svojej reprezentácie. Rozdelenie jednotlivých reprezentantov sa delí na niektoré základné formy ako sú strešné zamestnávateľské zväzy a združenia, ktorých reprezentanti rokujú s vládou a odbormi na základe tripartizmu, ktorý je v celej Európe akceptovaný ako významný kontrolný mechanizmus pri presadzovaní politiky štátu, najmä medzi voľbami. Potom sú tu komory, ktoré vznikajú zo zákona, prípadne bez neho a majú skôr úlohu servisu pre rozvoj a pôsobenie podnikateľských subjektov doma a v zahraničí. Treťou najrozmeniteľnejšou skupinou sú ostatné podnikateľské organizácie s rôznym významom zamerania, ktorý si špecifikujú oni sami od veľmi špecializovaných až po širokospektrálne zoskupenia, ktorých záber je až takmer na úrovni zamestnávateľských zväzov a združení. Toto rozdelenie je prirodzené, menej prirodzené je, keď máme dve zamestnávateľské organizácie, ako keby sme mali napr. dve poľnohospodárske komory. Znižuje to výkon, resp. vplyv týchto organizácii, ale nie je to ani vo svete nič neobvyklé a môže k tomu prichádzať a aj prichádza celkom prirodzene pri rozdeľovaní sa zamestnávateľov podľa poberateľského, resp. príspevkového prístupu k vytváraniu zdrojov (dane, fondy a pod.), alebo z iných dôvodov,” vysvetľuje postoj AZZZ jej prezident.

Komora. Za reprezentanta zamestnávateľov sa považuje aj SOPK. Jej dlhoročný a súčasne čerstvo staronový predseda Peter Mihók tvrdí: „Situácia je na jednej strane jasná, pretože sú tu dve zamestnávateľské štruktúry - RÚZ a AZZZ, ktoré sa za zamestnávateľov zúčastňujú tripartitného procesu. Na druhej strane je situácia oveľa menej jasná, lebo z celkového počtu zamestnávateľov väčšina, najmä z radov malých a stredných podnikateľov, nie je organizovaná ani v jednej z uvedených štruktúr. Určite by voči jednej vláde a jednému súčasnému reprezentantovi zamestnancov bola protiváha jednej silnej zamestnávateľskej štruktúry reprezentatívnejšia,” upozorňuje Peter Mihók. Reprezentantom podnikateľskej sféry je aj PAS. Jej prezident Martin Krekáč má na rozdiel od predchádzajúcich troch názorov jemne odlišné vnímanie súčasného stavu: „Konkurencia medzi zamestnávateľskými organizáciami je prospešná, nakoľko nás motivuje k vyššej aktivite v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia. Neznamená to však, že navzájom nespolupracujeme. V kľúčových veciach je spolupráca nevyhnutná. Súčasná novelizácia Zákonníka práce je jedným z prípadov, kedy podnikateľské združenia spojili sily a postupovali spoločne s cieľom zmierniť negatívne dopady novely na podnikanie,” tvrdí Martin Krekáč.

Kto je partner pre vládu a odbory? Každý z vyššie uvedených subjektov sa teda svojím spôsobom považuje za reprezentanta zamestnávateľov. Kto by však naozaj mal byť partnerom vlády a odborov v sociálnom dialógu? Marián Jusko v tom nemá absolútne žiadnu pochybnosť: „Pre oficiálny sociálny dialóg len RÚZ a AZZZ“. Rovnaký názor má aj Peter Mihók. Aj Tomáš Malatinský to vníma veľmi podobne a pridal ešte tretieho partnera: „Jednoznačne AZZZ, RÚZ a ZMOS, ktoré spĺňajú zákonné podmienky stanovené pre tento inštitút,” tvrdí šéf AZZZ. Iný názor má ale Martin Krekáč: „PAS vždy zastávala názor, že najlepším partnerom vlády by mal byť dobrý nápad, myšlienka, a nie organizácia. Z tohto dôvodu PAS nemala ambície vstupovať do inštitucionalizovaných vzťahov s vládou a odbormi. Z hľadiska počtu členov vnímame ako najreprezentatívnejšie združenie RÚZ, ktorá má z tohto titulu mandát na reprezentovanie zamestnávateľov v sociálnom dialógu,” tvrdí Martin Krekáč.

Zjednotenie v (ne)dohľadne? Isté náznaky, či dokonca vôľa po inštitucionálnom znovuzjednotení zamestnávateľského hnutia sčasu na čas zaznievajú, no zatiaľ k skutkom nedochádza. Je to vôbec reálne a bolo by to prospešné? Marián Jusko: „Prvoradá a podstatná je hodnotová orientácia a schopnosť dohodnúť spoločné postupy za účelom zlepšovania podnikateľského prostredia. Organizačné záležitosti sú druhoradé, aj keď to nie jednoduché, a navyše v sebe obsahujú brzdiaci, niekedy až deštrukčný potenciál,” realisticky charakterizoval súčasné možnosti prezident RÚZ. Tomáš Malatinský bol ešte konkrétnejší a súčasne aj väčší optimista: „Medzi RÚZ a AZZZ žiaden neprekonateľný rozdiel nevidím a osobne si myslím, že prevládne synergia v oboch organizáciách nad rozdielmi, ktoré podporujú ich rozdelenie. Dialóg medzi oboma vrcholnými orgánmi je častý a dá sa predpokladať, že skoro bude mať aj formálnu podobu smerom k okoliu. Zlučovanie ostatných, napr. s komorami, či so ZMOSom alebo inými, je otázkou hlbšej diskusie a možno aj zmeny filozofie a prístupu, vidím v tom budúcnosť, lebo sa tak dá vytvoriť najefektívnejší model na podporu zamestnávateľských a podnikateľských aktivít,” predostrel perspektívu šéf AZZZ. Peter Mihók je zasa realista: „Každé zjednotenie je proces, ktorý má svoj prirodzený vývoj a ktorý sa nedá znásilniť. O zjednotení rozhoduje programová a názorová blízkosť a postoj členov. Čiže všetko je možné a aj dokonca reálne a určite by to bolo, nielen z pohľadu vnútroštátneho ale aj medzinárodného, prospešné,” dodal predseda SOPK. Martin Krekáč tak isto nevylučuje v budúcnosti istú jednotu, nie však na inštitucionálnom základe: „Významné zmeny v podnikateľskom prostredí zjednocujú podnikateľské združenia viac menej samovoľne a nemyslím si, že je potrebné tento vzťah formalizovať v podobe jednej strešnej organizácie. Viac organizácií znamená viac podnetov k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a pri ich presadzovaní sú väčšinou podnikateľské združenia ochotné spolupracovať,” dodal prezident PAS.

Agenda zamestnávateľov. Dalo by sa veľa diskutovať, ako ďalej, s kým, či bez koho, no zamestnávatelia by mali viac, ako na čokoľvek iné, myslieť na obsah svojho snaženia byť reprezentantom zamestnávateľských a podnikateľských subjektov. Aj preto je otázka „čo na stôl“ pri rokovaniach s vládou a odbormi určite prvoradá. Vie to aj Marián Jusko: „Jednoznačne sú to najmä otázky budovania zdravého podnikateľského prostredia a odstraňovania existujúcich prekážok ďalšieho rozvoja ekonomiky vrátane znižovania nezamestnanosti. V rámci tripartity zasa témy, ktoré sú v centre dialógu sociálnych partnerov - napríklad pracovnoprávna legislatíva, otázky minimálnej mzdy, ale vo väčšej miere aj hospodárska problematika, lebo len zdravá a výkonná ekonomika vytvára základ pre sociálnu oblasť. Vo všeobecnosti teda v tomto dialógu by nemalo ísť len o pripomienkovanie a oponovanie, ale hlavne o hľadanie riešení prispievajúcich k hospodárskemu aj sociálnemu rozvoju Slovenska,” predostrel agendu RÚZ jej prezident. AZZZ má veľmi podobné témy - svedčia o tom slová Tomáša Malatinského: „Zamestnávatelia majú záujem spoluvytvárať čo najpriaznivejšie podmienky pre podnikanie a súčasne zvyšovanie kvality infraštruktúry, vymožiteľnosti práva ako aj vytváranie podmienok pre výchovu nových odborníkov. Pre kvalitné podnikateľské prostredie je potrebné zabezpečenie kvalitného a transparentného sociálneho systému.“

Riešenia pre podnikateľov. Jednou z najdôležitejších súčastí je obhajoba záujmov zamestnávateľov pri vytváraní a zabezpečovaní legislatívneho procesu. V súčasnosti je to napríklad legislatíva v oblasti pracovného a sociálneho práva, Zákonník práce, minimálna mzda a pod. Zamestnávatelia by potrebovali, aby sa vláda venovala agende, ktorá možno nekopíruje priamo volebný program, ale rieši potreby podnikateľov. V tejto dobe je to napríklad potreba riešenia koncepcie školstva od učňovského po vyššie a špecializované školstvo. „Samostatnou témou je účasť zamestnávateľov na správe verejnoprávnych inštitúcii, kde štát má snahu spravovať tieto ako keby boli štátne, ale ony sú správcami prostriedkov, ktoré poskytujú priamo sociálny partneri, napr. sociálna a zdravotná poisťovňa, rôzne fondy a podobne,” konkretizoval Tomáš Malatinský. Peter Mihók má agendu SOPK veľmi jasnú: “Podmienky na trhu práce ako významného faktora podnikateľského a ekonomického prostredia. Agenda by sa nemala rozširovať za tento obzor,” tvrdí dlhoročný a skúsený stratég. Martin Krekáč a PAS má trochu inú optiku, hoci dosť blízku SOPK: „Kľúčové sú najmä parametre podnikateľského prostredia, najmä tie, v ktorých Slovenská republika najviac zaostáva za vyspelým svetom. Rovnako strategické rozvojové oblasti, ale aj oblasti v ktorých vidia podnikatelia problémy, ako napríklad vzdelávací systém, transfér poznatkov, zefektívnenie vzťahu „vzdelávanie - výskum - priemysel,” atď.,” tvrdí šéf PAS.

Stratégia. „Zamestnávatelia by mali smerom k vláde pôsobiť strategicky a koordinovane. Hlavne pokiaľ ide o vládu, ktorá má tendencie podporovať sociálnu agendu a teda témy, ktoré priamo či nepriamo negatívnejšie ovplyvňujú podnikateľské prostredie,“ myslí si Krekáč. Zamestnávatelia by si pomocou tohto prístupu mali brániť svoje záujmy, či v oblasti pracovného práva, alebo daňového a odvodového zaťaženia. Tieto témy by mali byť s vládou komunikované ako prioritné a z hľadiska implementácie ako strategické a dlhodobé. Pri implementácii takýchto tém je potrebné ešte raz zdôrazniť faktor času, preto je spolupráca jednotlivých zamestnávateľských zväzov (aliancií) nevyhnutná a maximálne potrebná. „Sme moderná ekonomika a preto je taktiež najvyšší čas venovať sa smerom k vláde moderným témam, ako kvalita vzdelávania (stredného, vysokého školstva) alebo prepájanie výskumu s priemyselnou sférou, ktoré sú zo strednodobého hľadiska motorom a nástrojom na trvalú udržateľnosť ekonomického rastu ekonomiky. Odbory sú, bohužiaľ, na Slovensku silným tematickým opozitom zamestnávateľov. Nie, že by to bolo prekvapujúce, ale možno intenzita, formy nátlaku a témy presadzované odbormi sú niekedy hodné zamyslenia sa. Keď pri komunikácii s vládou platí heslo “jednotne a strategicky,” pri komunikácii s odbormi to platí dvojnásobne. Napriek tomu netreba vzťahy vnímať jednostranne a je potrebná vzájomná komunikácia a hľadanie tém na spoločnú debatu, ktorá môže pri vyostrenejších témach byť základom politickej dohody,” uzavrel Martin Krekáč.

Kto reprezentuje za hranicami? Tu už sa názory rôznia. Marián Jusko má ale opäť veľmi jasno: „RÚZ je členom mnohých medzinárodných organizácií. Sme ako jediná zamestnávateľská organizácia zo Slovenska asociovaným členom Business Europe - Únie európskych priemyselných a zamestnávateľských zväzov so sídlom v Bruseli. Máme svojich zástupcov v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV- EKOSOK) a nedávno sme sa stali členmi Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov (IOE - International Organization of Employers, ktorá je jedinou organizáciou, ktorá už od roku 1920 reprezentuje záujmy zamestnávateľov na nadnárodnej úrovni. Má 145 členov zo 138 krajín sveta, a je považovaná za hlas podnikateľskej sféry predovšetkým vo vzťahu k OSN, Medzinárodnej organizácii práce a ďalším multilaterálnym orgánom a inštitúciám pôsobiacim v rámci medzinárodných obchodných, hospodárskych a sociálnych vzťahov. Na nadchádzajúcom valnom zhromaždení OECD-BIAC v Mexico City očakávame prijatie našej organizácie za člena tohto podnikateľského klubu pri OECD,” ukončil medzinrárodný výpočet aktivít RÚZ jej prezident.

Nielen jeden. AZZZ však opäť nechce zostať v tieni. Tomáš Malatinský konkretizuje: „V ECOSOKu by mali byť zastúpené v sekcii podnikatelia-zamestnávatelia obe zamestnávateľské organizácie - AZZZ SR a RÚZ. V minulosti v našej sekcii bol po dohode aj nominant SOPK. Niektoré krajiny majú komory zastúpené v sekcii tretieho sektora. Absolútne neprípustné je, aby tieto nominácie robila vláda bez návrhu zamestnávateľov, tak ako to urobila predchádzajúca vláda. Niektoré organizácie majú podmienku členstva len jedného reprezentanta s tej ktorej krajiny,” podčiarkol Tomáš Malatinský a dodal: „AZZZ SR je členom IOE - Medzinárodná organizácia zamestnávateľov (Ženeva) - International Organization of Employers, ILO - Medzinárodná organizácia práce (Ženeva) - International labour Organization, MKPP - Medzinárodný kongres priemyselníkov a podnikateľov (Moskva) - International Congress of Industrialists and Enterpreneurs,” upresnil šéf AZZZ. Na medzinárodnom poli pôsobí dlhé roky úspešne aj SOPK. Peter Mihók: „EKOSOK má svoju vnútornú štruktúru, ktorú na Slovensku predstavuje Hospodársky a sociálny výbor SR. On by mal byť hlavným partnerom vlády pri nomináciách do EHSV, tak aby tieto zodpovedali rozloženiu síl v EHSV - t.j. v 1. skupine reprezentanti podnikateľov, v 2. skupine predstavitelia zamestnancov a v 3. skupine štruktúrovane reprezentácia organizovanej občianskej spoločnosti. EHSV nie je európskou tripartitou. EHSV reprezentuje dialóg európskych inštitúcií s občianskou spoločnosťou v uvedených troch rovinách,” upozornil na rozdielnosť ponímania účasti v EKOSOKu Peter Mihók a dodal: „SOPK je členom Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži, kde máme pozíciu podpredsedu WCF, Eurochambres v Bruseli - kde máme pozíciu viceprezidenta, sme členmi mnohých európskych regionálnych zoskupení a máme 107 bilaterálnych dohôd s národnými komorami na celom svete,” konkretizoval medzinárodné pôsobenie SOPK jej predseda.

Podnikatelia a EU. A ako vníma reprezentatívnosť za našimi hranicami Martin Krekáč? „Určite by to mali byť organizácie a ľudia, ktorí majú vedomosti a skúsenosti s prácou v Bruseli a najmä majú vybudované kontakty v inštitúciách EÚ, ktoré môžu byť využité pre obhajovanie záujmov podnikateľov a zamestnávateľov zo Slovenska. PAS má svojho reprezentanta v EHSV s mandátom na obdobie 2006 - 2010. Z tohoto titulu otvorila aj svoje EU zastúpenie v Bruseli. Som presvedčený, že reprezentovanie na úrovni Bruselu by malo byť témou, ktorá by mala podnikateľské organizácie na Slovensku spájať,” tvrdí Martin Krekáč a dodáva: „ Určite by to mali byť organizácie a ľudia, ktorí majú vedomosti a skúsenosti s prácou v Bruseli a najmä majú vybudované kontakty v inštitúciách EÚ, ktoré môžu byť využité pre obhajovanie záujmov podnikateľov zo Slovenska.“ Reprezentovanie na úrovni Bruselu by malo byť témou, ktorá bude podnikateľské organizácie na Slovensku spájať. Príchodom do Bruselu je potrebné ešte výraznejšie urdžovať vzťahy a snažiť sa využiť túto pozíciu v prospech krajiny a rozvoja a upevňovania vzťahov tak na Slovensku ako aj v Bruseli. Reprezentantmi Slovenska by mali byť ľudia, ktorí sa snažia podporovať pokrok a zavádzanie inovácií do profesionálnych oblastí, v ktorých pôsobia. Títo by mali byť schopní prenášať na Slovensko to najlepšie, čo sa v Bruseli dozvedia a výrazne lobovať v prospech Slovenska pri opatreniach, ktoré sa na úrovní európskych inštitúcií prejednávajú. EKOSOK nie je výnimkou. „Takmer sústavne sú prejednávané témy bytostne sa dotýkajúce diania v SR a tieto vedia byť pri správnom postupe aj správne smerované,” konkretizoval Marin Krekáč.

Rozdrobenosť = slabosť? Vráťme sa na záver ešte raz k problému rozdrobenosti zamestnávateľskej sféry. Môže to byť aj príčina toho, že vláda akosi neberie zamestnávateľskú obec príliš vážne? Marián Jusko nesúhlasí: „Neviem, prečo si myslíte, že vláda neberie zamestnávateľov vážne. Nemám ten pocit, ba skôr by som povedal, že opak je pravdou. A myslím si, že každá rozumná vláda musí počúvať názory všetkých zložiek spoločnosti. Som presvedčený, že ak by sa ktorákoľvek vláda rozhodla nekomunikovať s hospodárskou sférou, kde ešte raz pripomínam - len členovia RÚZ produkujú viac ako 80 percent HDP krajiny - potom by to negatívne zasiahlo celú spoločnosť,” varuje prezident RÚZ. Tomáš Malatinský ale s našou otázkou čiastočne súhlasí: „Môže to byť pravda, ale bol to aj zámer predchádzajúcej vlády a novej to v zásade vyhovuje tiež. Jej orientácia na program odborov vytvára v sociálnom dialógu pre zamestnávateľov komplikované prostredie, najmä pri rozdrobenosti a pasivite zahraničných zamestnávateľských subjektov. Predpokladám však, že tento stav posilní zamestnávateľov a zníži sa potreba vnútorných konfliktov v prospech posilňovania navonok,” načrtol riešenie prezident AZZZ. Odpoveď Petra Mihóka je skôr diplomatická: „Áno aj. Ale je to aj otázka prístupu zainteresovaných k dialógu a profesionálne zázemie všetkých zúčastnených,” vyjadril názor predseda SOPK. Marin Krekáč pomenoval problém z trochu iného uhla: „Hlavným problémom je rozpor medzi niektorými záväzkami programového vyhlásenia vlády a záujmom podnikateľov o dobré podnikateľské prostredie. Na druhej strane treba priznať, že ochota vlády počúvať je vyššia, keď podnikateľské a zamestnávateľské združenia ťahajú za jeden povraz, ako tomu bolo napríklad počas rokovaní o novele Zákonníka práce,” upozornil prezident PAS, čím iba podčiarkol to, že keby boli zamestnávatelia jednotnejší, určite by ich vláda musela brať oveľa vážnejšie.

Stanovisko Klubu 500. O vyjadrenie na všetky položené otázky sme požiadali aj Klub 500. Ten je síce podľa štatútu občianskym združením, teda nie klasickou zamestnávateľskou organizáciou. Presnejšie, je zoskupením vlastníkov slovenských podnikov s viac ako 500 zamestnancami, teda nie zoskupením podnikov. Reprezentuje však potenciál asi 60 tisíc pracovníkov, teda približne toľko, ako PAS. Predseda Klubu 500 Vladimír Soták však rozhodol, že klub sa nebude vyjadrovať k problematike zamestnávateľských organizácií a riešiť tak súčasnú situáciu cez médiá. Dôležitejšie je si podľa neho k tejto otázke sadnúť so zamestnávateľmi a dohodnúť sa na systéme fungovania jednej strešnej organizácie. “Takéto stretnutia sme niekoľkokrát iniciovali, pričom sa aj uskutočnili, ale bez záväzných výstupov,” uviedol Vladimír Soták.