My v médiách

Nekonečný príbeh

Korupcia v podnikaní sa dá prirovnať k dopingu v športe. Ak je skupina atlétov výkonnostne na podobnej úrovni a odrazu jeden z nich začne dopovať, získa nedovoleným spôsobom prevahu, neférovú konkurenčnú výhodu. V ideálnom svete by takýto postup neprešiel, lebo v ňom perfektne fungujú kontrolné mechanizmy. Alebo je výchova taká dokonalá, že taký krok nikomu ani nenapadne. V biznise je to podobné, hovorí riaditeľ ľudských zdrojov vo firme YMS & GCWare Group Lukáš Bakoš. Neférové zvýhodňovanie firiem sa dá podľa neho odstrániť jedine dôslednou kontrolou a dodržiavaním férových pravidiel. Prirodzene, realita má od idealizovaného sveta ďaleko.

Všetko je v ľuďoch. O rôznych ponukách dodávateľov či výzvach odberateľov na to, aby sa záujemca o kontrakt v tendri nejakým spôsobom zvýhodnil, rozprávajú ľudia z biznisu zvyčajne iba mimo záznamu. Málokto vyjde s kožou na trh a odváži sa pomenovať problém, alebo nebodaj aktérov, priamočiaro. Aj L. Bakoš sa v minulosti vo svojej kariére s podobnými praktikami stretol.

Na otázku, či išlo o súkromnú alebo štátnu firmu, je podľa neho zbytočné odpovedať. Korupčný škandál totiž môže vypuknúť v akejkoľvek firme - súkromnej alebo štátnej, domácej alebo zahraničnej. Niekedy sa stáva, že o výsledku tendra rozhoduje jediný človek. Ak nemá morálne zábrany a zároveň nie je dobre nastavený systém kontroly, poľahky podľahne pokušeniu.

Aj preto zohráva dôležitú úlohu výber správnych ľudí na manažérske pozície. Hoci ani manažéri na tých najvyšších stoličkách nemajú vždy ruky čisté. Podľa Pavla Nechalu z mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko top manažéri minimálne zatvárajú oči pred praktikami, ktoré v slovenskom podnikaní pretrvávajú.

Kde hľadať korene neetického správania? Možno je jednou z príčin chýbajúca kombinácia biznis vzdelania s humanitným základom, uvažuje prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Martin Krekáč. Ekonomické školy kladú dôraz iba na obchodné pravidlá, výchovu k etickému a zodpovednému správaniu prehliadajú. Vedúci partner poradenskej spoločnosti Amrop Hever Slovakia sa zároveň dom-?nieva, že stopku korupčným praktikám v korporácii možno dať odstavením jedného alebo dvoch ľudí. „Netreba za tým hneď hľadať »mafiu«, je to o dosahovaní individuálnych ambícií jednotlivcov,“ tvrdí M. Krekáč.

Nájsť si spojenca. Di Kamp v knihe Manažér 21. storočia píše, že väčšina kľúčových hodnôt sa môže uplatňovať v rámci organizácie dokonca aj vtedy, keď tam príslušná hodnota nie je normou. Občas môže manažér naraziť na neetické postupy, ktoré sú v organizácii akceptované. Musí si však vedieť vybrať, čo za takýchto okolností urobiť.

Ďalej pripúšťa, že človek sa dokáže na-?učiť žiť bez vlastnej integrity, keď vnútorné hodnoty nekorešpondujú so správaním. No takýto stav spôsobuje dlhodobé škody, pretože manažér nepodáva najvyšší výkon. Odporúča rozhliadnuť sa okolo seba a zistiť, kto sa z ďalších ľudí riadi pevnými kľúčovými hodnotami. Môžu to byť iní manažéri, podriadení, ale aj ľudia mimo pracoviska. Spojencami sa nemusia stať priamo ľudia. Povzbudiť dokážu aj knihy.

O korupcii sa na firemných poradách nehovorí, je to vec zodpovedných, ktorí týmto smerom firmu vedú. Ak manažér začne rozmýšľať chamtivo, čo je aj veľakrát na zasadnutiach predstavenstiev vidieť, vtedy ho treba stiahnuť a vymeniť.

O etickom kódexe. Korupčné prostredie krajiny odráža index vnímania korupcie (CPI), ktorý Transparency International každoročne zverejňuje od roku 1995. Slovensko sa v poslednom hodnotení umiestnilo na 49. mieste, v rebríčku stúpa od roku 2004. L. Bakoš z IT spoločnosti YMS & GCWare Group potvrdzuje, že doba sa mení. Zlepšenie situácie dáva do súvisu s globalizáciou domáceho trhu.

Viacero západných firiem zapustilo korene na slovenskej pôde a hoci to neplatí pre všetkých, vo všeobecnosti podnikateľskú kultúru zlepšili. O nelichotivom renomé slovenského podnikateľského prostredia vedeli, aj preto sa podľa M. Krekáča rozhodli na istý čas priviesť vlastný ľudský kapitál. Manažéri expati nielenže šíria firemnú kultúru, ale zároveň tvoria prirodzenú bariéru pred existujúcim korupčným prostredím.

Zahraničné firmy stanovili prísnejšie štandardy, na zefektívňovanie práce sa orientovali viac, než boli zamestnanci na Slovensku zvyknutí. Podiel na zlepšení nesie podľa L. Bakoša tiež fakt, že keď sa mladí ľudia, ktorí kedysi odišli do zahraničia, vracajú domov, prinášajú so sebou isté štandardy. Popri dobývaní domáceho trhu zahraničnými spoločnosťami sa začalo viac hovoriť o firemnej kultúre aj o etických kódexoch.

Nikto nie je svätý. Prirodzene, ani zahraničné spoločnosti netreba vždy a jednoznačne stavať do pozitívneho svetla a vnímať ich ako nositeľov etického správania, pripomína konateľ poradenskej firmy PM Profit Management Miroslav Siváček. Aj ich manažéri podliehajú pokušeniam, hoci majú etické kódexy a procedúry pre boj s takýmito javmi.

Zahraničné spoločnosti majú aj zdroje, ktorými prípad dokážu ošetriť tak, aby sa o tom verejnosť nedozvedela. Navyše, čo ak sa manažérovi nadnárodného koncernu podarí predať projekt alebo splniť plán tržieb s tým, že svoje metódy prispôsobil prostrediu, v ktorom podniká? Ak nie je ohrozené dobré meno spoločnosti, nebýva reakcia ani u zahraničných firiem jednoznačná, tvrdí M. Siváček.

Korupčný zlom. V podnikaní je bežné, že sa manažéri stretávajú na pracovných obedoch či večeriach. Časté sú aj víkendové stretnutia, kde sa vyhodnocujú vzťahy, alebo niekoľkodňové školenia pre dodávateľov a odberateľov. Neraz spojené s bohatým zábavným programom. Tam vznikajú kontakty, budujú sa vzťahy a niekedy aj prijímajú rozhodnutia alebo minimálne kladú základy budúcich rozhodnutí, ktoré nemusia byť pre firmu optimálne.

„Veľké spoločnosti stoja na tisíckach drobných rozhodnutí,“ pripomína M. Siváček. A ustrážiť, či zamestnanému nákupcovi dodávateľ poskytol nejakú výhodu, sa jednoducho nedá. Niekedy referent, ktorý objednáva za 50 až 100 miliónov korún, možno aj v dobrej viere uprednostní dodávateľa, ktorý sa o neho dobre postaral, uvažuje M. Siváček. Otázka je, či takáto forma marketingovej komunikácie, cez ktorú firmy hľadajú užší vzťah s odberateľmi, je čistá alebo nie. „Kde nastane korupčný zlom, ťažko zadefinovať,“ konštatuje.

S kódexom alebo bez. Niektoré podniky si na etické kódexy ešte nenašli čas, iné ho už majú. Hoci neraz iba preto, lebo sa o ňom dozvedeli od zahraničných partnerov alebo do nich vstúpil zahraničný investor. No nestačí, ak sa iniciatíva firmy v boji proti korupcii skončí tým, že sa na stenu vyvesí otrocky preložený dokument a zamestnanci dostanú číslo na horúcu linku, kam môžu nahlasovať nekalé správanie kolegov. „Bez podporných nástrojov na dodržiavanie pravidiel nebude mať iniciatíva úspech,“ konštatuje P. Nechala z TIS.

Príklady z histórie ukazujú, že ani kombinácia firemnej podpory a legislatívnej hrozby neprinesie zaručene ovocie. Jednou zo snáh vykoreniť z medzinárodného podnikania úplatky, dary a iné formy korupcie je zákon o zahraničnej korupčnej praxi. Kongres Spojených štátov ho prijal v roku 1977, aby mohlo byť podplácanie verejných funkcionárov a úradníkov v zahraničí trestne stíhané na pôde USA. No ani táto legislatíva, ani odporúčania OECD o boji proti korupcii v medzinárodných podnikateľských transakciách či rezolúcia OSN proti podplácaniu neodlákala biele goliere z Enronu, WordComu či Parmalatu od nekalých foriem podnikania.

Napriek pravidlám. A zdá sa, že nepomáhajú ani ďalšie regulačné a legislatívne opatrenia. Už päť rokov existuje zákon Sarbanes-Oxley, ktorý obracia pozornosť priamo na predstavenstvá spoločností. Napriek tomu sa vo Veľkej Británii, ktorá mimochodom figuruje v rebríčku TIS na jedenástom mieste, objavil čerstvý korupčný škandál mamutích rozmerov. Najúspešnejšia európska zbrojárska spoločnosť BAE Systems je podozrivá z podplácania pri obchodovaní so Saudskou Arábiou. Koncern si údajne poistil miliardovú zákazku priamo u princa Bandara bin Sultana.

Nedávna história od éry Enronu priniesla viacero korupčných príkladov. Začiatkom roku 2003 podal milánsky žalobca návrh na prešetrenie dvoch bývalých predstaviteľov koncernu Enelpower a ďalších dvanástich zamestnancov, ktorí figurovali v korupčnom škandále s firmou Siemens.

Predstavitelia nemeckého koncernu na súde v Darmstadte priznali, že uplatili top manažérov Enelu Luigiho Giuffrida a Gab-?riela Caressa. Hneď nato Enel sám inicio-?val proti nim súdny proces za poškodenie mena. V decembri súd nariadil zmraziť dotyčným účty. Súd sa dosiaľ neskončil.

Odpoveď. Keďže Slovenské elektrárne (SE) sa začiatkom roka stali členom Enel Group, korupčná aféra sa ich nepriamo dotýka. Business Leaders Forum (BLF), ktoré sídli v Londýne, požiadalo elektrárne o vysvetľujúci list ohľadom prípadu Enel/Siemens, keďže SE prejavili záujem o členstvo v elitnom zoskupení.

Okrem toho, že členstvo vo fóre umožňuje podeliť sa o skúsenosti zo spoločensky zodpovedného podnikania, zároveň predstavuje akýsi rating etiky spoločnosti. Vo vysvetľujúcom liste pre všetkých členov BLF Slovenské elektrárne zhŕňajú svoje iniciatívy, aby sa podobná situácia nezopakovala. Vysvetľujú, že posilnili kontrolný systém všetkých firemných procesov.

Praktickým premietnutím je v súčasnosti zavádzaný Plán nulovej tolerancie korupcie. Nástroj na boj s korupciou nenahrádza etický kódex spoločnosti, ale posilňuje jeho základnú myšlienku.

Za zmienku stojí aj zriadenie e-mailovej schránky, na ktorú sa nespokojné záujmové strany (napríklad zamestnanci, dodávatelia, klienti, akcionári, verejné inštitúcie) môžu obracať. Skúsenosti manažéra interného auditu Andrea Pancottiho so zavádzaním protikorupčných nástrojov hovoria o tom, že niektoré záujmové strany už pochopili, aký nástroj majú v rukách, a využívajú ho. „Boj proti korupcii sa nikdy nekončí. Ak je kanálov, cez ktoré možno nekalé praktiky oznámiť, viac, zvyšuje sa šanca, že vyplávajú na povrch,“ uzatvára A. Pancotti.