Articles & Studies

Nečinnosť je vynikajúca činnosť

Podľa mnohých ľudí aj čas strávený pri pozeraní televízie má byť strávený efektívne, a teda mal by byť spojený s nejakou (domácou) prácou. Za každých okolností niečo robiť. Načo? Lebo čas sú peniaze? Vo svete biznisu je to jasné, ale čo robiť v osobnom živote? Aj doma nás čaká toľko povinností a potom zas príde ráno ďalšieho pracovného dňa a človek sa pýta, kam sa stratilo to voľno, ktoré mal po práci alebo cez víkend. Veci, ktoré si naplánoval, nie sú urobené, a oddýchnutý sa necíti ani len trochu.

V zamestnaní záhaľčivosť a leňošenie nemajú miesto. Výmenou za výplatu sa osobný čas mení na čas pracovný, ktorý využívame na intenzívnu prácu. Vieme však, ako narábať s časom, ktorého pánom sme len my sami? Keď sa chceme rozvíjať, niečo vybaviť, niečo zažiť, musíme si to naplánovať a spraviť. A keď si chceme oddýchnuť? Vieme, ako na to? Je veľa rád o tom, ako treba efektívne pracovať. Menej sa už však hovorí a píše o tom, ako efektívne leňošiť.

Najdôležitejší relax pre každého človeka je asi spánok. To ostatné je veľmi individuálne, preto je dôležité poznať samého seba. Niekto rád oddychuje činnosťou alebo aktivitou, iný si rád pozrie pár častí obľúbeného seriálu. Niekto rád vykoná všetky povinnosti hneď a niekto si potrebuje oblečenie pohodené na zemi chvíľu nechať. Napríklad ja nemám rada umývanie riadu a odkladám to do poslednej možnej chvíle. Mám veľa zón mimo môjho komfortu, do ktorých vchádzam, ale pri neumývaní riadu rada ostávam vo svojej komfortnosti. Naschvál to neurobím hneď po jedle. A viete, ako to potom chodí, potom sa ten riad jednoducho nazbiera. Nevadí mi to, pretože čas po jedle je priestor, v ktorom sa mi dobre oddychuje, a aj preto mám rada víkendový brunch, lebo človek môže sedieť pri stole naozaj dlhý čas. Zotrvá v okamihu chutí, vôní a rozhovorov a nezaujíma sa o to, kedy sprace zo stola, a ignoruje vnútorný hlas, ktorý ho už núti ísť robiť niečo poriadne. Mohlo by to byť pomenované lenivosťou, avšak ja to nazývam vychutnávanie prítomnej chvíle. A práve také chvíle sú veľmi inšpiratívne a dodávajú človeku energiu na ďalšie činnosti.

Niekedy si človek povie, že si oddýchne, až keď niečo dorobí, ale určite to poznáte, že robiť to niečo sa dá neustále. Ak však nie je čo robiť, to je zas nuda a to tiež nie je relax. Dobre zaháľať je tak trochu umenie.

Ja rada oddychujem aj leňošením. Je to čas, ktorý si vyslovene venujem a počas ktorého nerobím nijakú svetobornú aktivitu. Ale pozor na prokrastináciu, pretože tak, ako nás odvádza od pracovného nasadenia, môže nám pokaziť aj leňošenie. Leňošenie v mojom zmysle musí byť činnosť, resp. nečinnosť, ktorú si vedome doprajeme a ktorá nás naplní pohodou. Nesmie to byť čas, počas ktorého nič extra nerobíme, lebo sa nám nechce, ale pritom myslíme na všetky povinnosti, ktoré nás čakajú. Efekt oddychu nepríde. Ak sa človek pozná, je k sebe úprimný a záleží mu na vyváženosti práce, vzťahov, oddychu a pohybu, nepotrebuje časové ohraničenie svojho leňošenia, pretože keď sa zrelaxuje, rád začne robiť nejakú činnosť a dokonca aj umyje riad.

10. august je medzinárodný Záhaľčivý deň alebo Deň leňošenia. Keďže tento rok je zároveň pracovným dňom a nie je možné oslavovať ho celodenne, navrhujem, aby sme v tento deň boli v práci záhaľčiví na nevrlosť a negativizmus a leniví na lenivosť. Po práci si ju však poriadne doprajme!