We in media

Zákon o lobingu asi bude

Lobovanie na Slovensku zatiaľ nemá svoje pravidlá. A tak skoro ani mať nebude - súčasná vláda to zatiaľ nepovažuje za prioritu. Právna úprava stykov politikov či úradníkov s lobistami zatiaľ ostane v rovine diskusií.

"Čaká nás zvolanie národného okrúhleho stola k uvedenej agende a zadefinovanie základných mantinelov pre to, aby lobing bol vecou verejnou a bol aj pod kontrolou verejnosti. O to sa budem ako podpredseda vlády snažiť a presviedčať aj kolegov z vlády, aby sme k takýmto záverom dospeli aj v praktickej rovine,“ uviedol vicepremiér Dušan Čaplovič na včerajšom HNClube. Výsledok by mal následne do legislatívnej podoby pretaviť rezort spravodlivosti. "Lobing je vážna vec a ani Slovensko sa nemôže vyhnúť jeho právnej úprave,“ upozornil podpredseda vlády s odkazom, že regulovaný lobing je vždy lepší ako "divoký“.



Hanlivý podtón
Práve vedomie, že lobing bude na Slovensku existovať, či už upravený zákonom alebo nie, vedie najvýznamnejších hráčov na tomto poli k snahe regulovať jeho existenciu a odňať mu hanlivý podtón. "Verejnosť ho vníma ako niečo negatívne. Keď sa presadí niečo zlé, politici povedia, že to bol výsledok lobingu a živia to aj novinári, ktorí za všetkým, čo sa presadí, hľadajú záujmové skupiny,“ vysvetľuje lobista spoločnosti Fipra Slovakia Patrik Zoltány. Navyše, pod dojmom "niečo za niečo“ si verejnosť okamžite predstavuje korupciu a "kufríky peňazí.
"Lobing je esenciou
Ako hosť vystúpil na včerajšom diskusnom fóre Hospodárskych novín aj podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič.



Splácame dlh
Slovensko k úprave tejto oblasti zaväzujú európske smernice. "Máme podlžnosť voči Európskej komisii z hľadiska zaostávania legislatívy, chýbajúceho zákona o lobingu,“ hovorí vicepremiér Čaplovič. Pravidlá nedokázala presadiť už predchádzajúca vláda, kde sa o ich úpravu snažil minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Lobisti však oceňujú aspoň čiastočné sprehľadnenie "ihriska“. "Najviac, čo sa dosiahlo smerom ku stransparentneniu podnikateľského prostredia, bolo zabezpečené prostredníctvom iných zákonov - o prístupe k informáciám, na internete je obchodný register aj portál legislatívnych predpisov,“ dodáva Zoltvány. Samostatný zákon o lobingu majú v Európskej únii len dve či tri krajiny. "Nie je stanovené, že to musí byť zákon, väčšina krajín má zákony o spolupráci verejnosti s administratívou, pravidlá o prístupe k informáciám, kódexy správania sa úradníkov a podobne,“ dodáva Zoltvány.

Lobing za Slovensko
Hoci verejnosť môže vstupovať do tvorby predpisov prostredníctvom verejného pripomienkového konania, toto riešenie podľa Transparency International Slovensko nestačí. "Mnohé zákony sa dostávajú na vládu v skrátenom konaní alebo vychádzajú z parlamentu, kde občania nemajú možnosť sa vyjadriť,“ tvrdí Sičáková-Beblavá. Úprava pravidiel lobingu by tak podľa nej prispela aj ku kvalite zákonov. "Jednoduchá regulácia by možno pomohla zbaviť sa úradníkov strachu z obvinení za kontakty s ľuďmi z biznisu, a naopak, pretože by jasne povedala, kde je rozdiel medzi lobizmom, ktorý znamená kufrík plný bankoviek, a lobizmom ako prirodzenou reprezentáciou záujmov ľudí a rôznych záujmových skupín,“ vysvetľuje Bill Taliaferro z americkej ambasády v Bratislave. Príkladom úspešného lobingu pre Slovensko je napríklad zrušenie víz do USA. "Ako ambasádor som túto službu (profesionálnej lobingovej agentúry) využil dvakrát. Raz pri ovplyvnení zmeny legislatívy pokiaľ ide o víza, pretože zrušenie víz si vyžadovalo legislatívnu zmenu, a tam čisto diplomatická aktivita nebola dostačujúca, a tiež pri ratifikačnom procese pri rozšírení NATO.“

Káčer: Čo je nemorálne už máme právne ošetrené