Tlačové centrum > Články & Štúdie

Články & Štúdie

Cyril a Metod – čo majú spoločné s vorkoholikmi

Svätý Cyril a Metod. V dnešnej terminológii by sme slávnych solúnskych bratov mohli nazvať projektoví manažéri, ktorí ako expati prišli na Veľkú Moravu. Ich úlohou bol celý rad procesov change managementu v spoločnosti a kto to niekedy mal možnosť okúsiť, dá mi za pravdu, že to nie je jednoduché. Často museli pracovať dňom i nocou, aby ľudia zmenu prijali, aby vedenie bolo spokojné a aby naplnili ciele a očakávania, ktoré dostali z centrály od vtedajšieho CEO Michala III.

16.30 flipchart zíva prázdnotou a v miestnosti je podozrivé ticho. Ako nastaviť jednotlivé procesy? Ako chceme na tomto projekte ďalej pracovať a aká je predstava o jeho fungovaní... Veľa otázok, ale odpovede zatiaľ chýbajú... Dnes bude dlhý deň.

Od príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko prešiel dlhý čas a veľa sa toho zmenilo. Avšak ich prístup a odkaz v nás ostal zakorenený. Vidíme to na dnešných mladých ľuďoch. Keď sa pozrieme na generáciu mileniánov, často im dávame rôzne nálepky a pritom by sme sa od nich mohli veľa naučiť. Je to generácia ochotná ťažko pracovať za naplnenie svojich snov a myšlienok v neistom startupovom prostredí. Sú to vorkoholici pracujúci aj po večeroch a neraz aj nociach, ktorí sa stretávajú a diskutujú o práci aj po práci. Vorkoholici, ktorí svoj čas nedelia na pracovný a súkromný, keďže tieto dve entity sa v ich vnímaní navzájom dopĺňajú a prelínajú. Vorkoholici, ktorí majú úsmev na tvári a iskru v očiach, keď rozprávajú o práci, aj keď okolnosti nie sú priaznivé. Poznáte ten pocit, keď sa do niečoho zahĺbite tak, že nevnímate čas? Či už je to vtedy, keď čítate dobrú knihu, ktorá vás pohltí, alebo ste v príjemnej spoločnosti, prípadne trávite čas s priateľmi či rodinou. Zažili ste tento pocit v práci ? V činnosti, ktorá vás napĺňa, baví, vidíte v nej zmysel ? V činnosti, ktorá vás pohltí natoľko, že zabudnete, ako ten čas rýchlo letí ? V činnosti, keď vás ostatní označia za vorkoholika?

17.00 prvé nesmelé náčrty, debata sa pomaly rozbieha, skúšame rôzne pohľady, snažíme sa správne uchopiť problematiku. Mám pocit, ako by sme naháňali Minotaura v labyrinte plnom slepých uličiek. Pozriem sa na hodinky. Ostáva už len pár minút do konca pracovného času.

Spomeniem jeden pracovný deň. V piatok popoludní sa vyskytol problém, ktorý sme museli urgentne riešiť. Sadli sme si do zasadačky. Po úvodnom prekvapení zo vzniknutej situácie sme začali hľadať riešenie. Ani sme si nevšimli, že počas nášho kreatívneho procesu väčšina kolegov odišla na víkend. Postupne sa spúšťala lavína nápadov a myšlienok. Bola radosť sledovať celý tím, ako sa zahryzol do problematiky. Všetci sme boli na jednej vlne. Po chvíli sme mali flipchart úplne popísaný. Ešte spravíme sumár. Dohodneme ďalšie kroky. Nastavíme termíny... Všetko sme vyriešili. Mal som výborný pocit z toho, ako sme všetko zvládli, až do momentu, keď som si uvedomil, že som už dávno mal byť na inom mieste s priateľmi.

19.15 pozeráme sa na finálne riešenia. Máme z toho dobrý pocit a ľudia v miestnosti spokojne prikyvujú. Niečo sme spoločne vytvorili.

Opäť raz som dal prednosť práci pred priateľmi. Po príchode som sa ospravedlnil tým, že ani Cyrilovi a Metodovi nikto nevyčítal, keď pracovali na úkor svojho voľného času. (Možno nie náhodou je 5. júl, Sviatok sv. Cyrila a Metoda zároveň Svetovým dňom vorkoholikov.) Za úškrnu mojich priateľov som prisľúbil, že sa im budem celý večer venovať a nabudúce už prídem včas. Nabudúce už určite... Zrazu počujem, ako mi zvoní telefón...

20.45 vychádzam z reštaurácie a v telefóne sa ozve jeden z kolegov. Chce sa ešte podeliť o pár myšlienok, ktoré mu k projektu napadli. Piatkový deň som zakončil 30-minútovým podnetným rozhovorom o projekte. Nabudúce už nebudem dvíhať telefón po práci. Nabudúce už určite... Veď nie som vorkoholik.