Články & Štúdie

Sebareflexia

Definícia hovorí, že je to reflexia zameraná na toho, kto ju vykonáva; uvažovanie nad sebou samým. Tak by sa presne dalo opísať aj to, čím som si nedávno prešla ja sama. Absolvovala som totiž testovanie prostredníctvom modelu i4 Neuroleader (Amrop ho s úspechom využíva pre svojich klientov, a tak je jasné, že sme si ho najprv overili sami na sebe) a následný „debrief“ týkajúci sa výsledkov. Keď som vstupovala do kancelárie Igora Šulíka, ktorý je jediným držiteľom titulu Master Trainer pre i4 v Európe, nahodila som ľahký krok. Bola som presvedčená, že o polhodinku budeme hotoví a že z toho, čo mi o mne porozpráva, ma nemôže nič prekvapiť či nebodaj zaskočiť. Okrem mňa ma v teste hodnotila moja rodina, priatelia, kolegovia i nadriadený. Veď ja sama predsa najlepšie viem, aká som, kde mám silné stránky a slabiny, vravela som si.

Asi o hodinu a pol som z kancelárie už nekráčala takým ľahkým krokom. Význam toho, čo som si vypočula, na mňa dopadal postupne počas celého dňa. Prichádzalo skutočné uvedomenie si toho, ako vnímam sama seba a ako ma vníma moje okolie. Ešte viac ma však prekvapilo to, kde sú oblasti, na ktorých by som mala popracovať. A musím povedať, že tento proces nebol vzhľadom na výsledky testovania práve najpríjemnejší.

Igor mi okrem zhrnutia ponúkol aj malý návod na to, ako začať na sebe pracovať. Ide o tzv. Rainbow Brain Model, ktorý hovorí o tom, že pre dosiahnutie toho najlepšieho zo samého seba je dôležité každý deň venovať priestor týmto siedmim oblastiam:

• Ničnerobenie
• Socializovanie sa
• Sebareflexia
• Spánok
• Hranie sa
• Pohyb
• A v neposlednom rade práca/činnosť

Keď som sa zamyslela a predstavila si svoj či už pracovný týždeň alebo víkend, zistila som, že som nenašla deň, v ktorom by som si skutočne našla čas na všetky tieto aktivity. Áno, spánok si doprajem každý deň, či ho však je dostatok, som si nie istá. Aj čas na cvičenie sa snažím nájsť, aj sa občas zahrám, najmä ak sa ocitnem v spoločnosti detí. Najlepšie mi ide oblasť socializácie, inak by to pri mojej práci a najmä pri mojej extrovertnej povahe ani nešlo. No rozhodne najviac zanedbávam dve oblasti: ničnerobenie a sebareflexia.

Kedy naposledy som nerobila nič? Ležala na gauči? Vo vani? Len tak sedela na lavičke? Len tak sa prechádzala? Veru ťažko by som si spomenula. Ak aj mám voľnú chvíľu, vždy si nejakú činnosť nájdem. Veď treba oprať či utrieť prach alebo využiť čas na zavolanie kamarátke žijúcej v zahraničí. Kedy naposledy som si našla čas na zhodnotenie môjho dňa či len tak, mojich myšlienok a pocitov?

A tak som sa rozhodla, že sa pokúsim viac venovať sebe a mojim myšlienkam. Nebudem mať výčitky, že strácam čas, ak si iba tak, ako sa vraví, vyložím nohy. Budem viac uvažovať nad tým, čo cítim, čo chcem a čo naopak možno často robím takpovediac na silu. A už vidím i drobný posun u seba samej – napríklad pri rozhodovaní sa snažím predstaviť si vlastné pocity pri každej z alternatív a vyberám si podľa toho (samozrejme, ak to okolnosti umožňujú), v ktorom prípade sú moje predstavy a pocity pozitívne.

A ako ste na tom s časom pre seba a pre vaše vlastné myšlienky vy?