Tlačové centrum > My v médiách

My v médiách

Sme jedna z najutajovanejších krajín sveta

Bývalý veľvyslanec v USA, dnes prezident Slovenskej atlantickej komisie RASTISLAV KÁČER hovorí o záujmoch zahraničných spravodajských služieb na Slovensku.

Je malé Slovensko zaujímavou krajinou pre zahraničné spravodajské služby?
Je. Z viacerých dôvodov. Sme súčasťou NATO a EÚ, kde naši partneri sú jedni z najvýznamnejších svetových hráčov. V rámci spolupráce v týchto štruktúrach sa aj slovenskí predstavitelia dostávajú k citlivým informáciám. A tie majú hodnotu pre predstaviteľov iných spravodajských služieb, ktoré v systéme nie sú. Druhý dôvod je, že Slovensko leží v citlivej oblasti. Boli sme súčasťou sovietskej zóny, čo je tradične oblasť záujmu bývalého Sovietskeho zväzu. A jeho nástupca z politických aj ekonomických dôvodov neprestal mať záujem o vplyv v regióne ani po tom, čo územie stratil. No a tretí dôvod je ekonomický rozmer. Uskutočňuje sa súťaž o kapitál vo svete, o jeho pritiahnutie a udržanie, čo je, samozrejme, tiež predmetom spravodajského záujmu.

O Slovensku sa hovorí, že je Rusku dosť naklonené. Je dôvod, aby bolo predmetom záujmu jeho agentov?
Dá sa povedať, že imidž Slovenska dnes taký je. V škále členských štátov NATO je považované za jeden z najproruskejších. Na strane NATO a EÚ však Rusko nie je vnímané ako nepriateľský štát, čo však neplatí naopak. Na strane ruských elít je podľa mňa NATO stále vykresľované ako nepriateľská inštitúcia. Ako keby im rozdelenie z čias studenej vojny vyhovovalo viac než model partnerskej spolupráce.

V škále členských štátov NATO je považované za jeden z najproruskejších. Čo sa týka praktickej politiky Slovenska, v nej nie sme dramaticky proruskí. Keď sa pozrieme na dva roky nášho členstva v Bezpečnostnej rade OSN a na hlasovania k jednotlivým rezolúciám, trúfnem si povedať, že Slovensko bolo často proamerickejšie než napríklad Veľká Británia.

Čo sa týka praktickej politiky Slovenska, v nej nie sme dramaticky proruskí. Keď sa pozrieme na dva roky nášho členstva v Bezpečnostnej rade OSN a na hlasovania k jednotlivým rezolúciám, trúfnem si povedať, že Slovensko bolo často proamerickejšie než napríklad Veľká Británia. Z praxe veľvyslanca viem, že boli viaceré projekty veľmi citlivej spolupráce, veľmi proamerické. Nie sú také viditeľné navonok, ale sú. Takže imidž môže byť súčasťou možno politického marketingu, ale prax nemusí byť s tým totožná. Sú krajiny NATO, kde je imidž proaliančný, ale robia rôzne veci, ktoré by sa dali nazvať nealiančnými.

Aj keď slovenskí predstavitelia deklarujú s Ruskom dobré vzťahy a na rôznych úrovniach dochádza k početným kontaktom, v plynovej kríze nám to nepomohlo.
Samozrejme. Je to aj ponaučenie. Teória mostov, ktorú tu niektorí razili, že Slovensko by malo byť akýmsi mostom medzi Východom a Západom, sa neukazuje ako správna. Nemám rád teóriu mostov. Po mostoch sa šliape, raz na západ, raz na východ, podľa toho, ako sú otočené. Mosty sa vyhadzujú do vzduchu a znovu stavajú. Byť mostom nie je dobrá filozofia. Najlepšia filozofia je byť identifikovaný s tým, kde chcem patriť. Súčasťou akého sveta chcem byť. Pre mňa svet, ktorý reprezentuje EÚ a NATO, je svet vypočítateľný, historickými tradíciami blízky a ekonomickým modelom výhodný.

Vlani na jeseň česká kontrarozviedka upozornila na zvýšenú aktivitu ruských agentov, ktorí sa snažia ovplyvniť verejnú mienku. Vtedy išlo o spor pre umiestnenie amerického radaru. Je situácia podobná aj u nás?
To vidíme stále. Tým, že v časti ruských elít existuje istá trauma zo straty vplyvu v strednej Európe a oslabujúceho vplyvu v ich vlastných bývalých sovietskych štátoch, je snaha nejakým spôsobom sa angažovať. Je viditeľná.

V čom? O radar u nás nejde.
Radar nie je skutočnou strategickou hrozbou Ruska. Tento systém protiraketovej obrany nie je namierený proti Rusku, je defenzívny. Je to vec skôr politickej prestíže a štatútu.

Teória mostov, ktorú tu niektorí razili, že Slovensko by malo byť akýmsi mostom medzi Východom a Západom, sa neukazuje ako správna. Nemám rád teóriu mostov. Po mostoch sa šliape, raz na západ, raz na východ, podľa toho, ako sú otočené. Mosty sa vyhadzujú do vzduchu a znovu stavajú. Byť mostom nie je dobrá filozofia. Najlepšia filozofia je byť identifikovaný s tým, kde chcem patriť.

Tak o čo môže ísť u nás?
O ovplyvňovanie verejnej mienky, spochybňovanie vnútropolitického sebavedomia o vlastnej identite. Napríklad otázkami, či sme pevnou súčasťou západného sveta, NATO, či sme s tým stotožnení. Je to súčasť širšej hry. Nikde totiž v týchto záležitostiach nejde len o tú jednu vec, ktorá sa vypichne, ako napríklad radar. Vždy je to súčasťou väčšieho balíka, psychologického pôsobenia. Nie jedna konkrétna vec.

Čo záujmy iných spravodajských služieb na našom území? Pre štáty NATO a EÚ nie sme až takí dôležití?
Tu je iný typ spolupráce. Do týchto organizácií nás nik nenútil. Sme ich súčasťou, máme, čo sme chceli, a je tam voči nám istý typ dôvery. Spravodajské operácie nejakého vplyvového charakteru alebo také, aké sa robia voči krajinám, ktoré nie sú súčasťou systému, sa tu uskutočňujú v absolútne minimálnej miere. Ide skôr o partnerskú výmenu a spoluprácu. Samozrejme, viem si predstaviť aj iné operácie, nie však strategického, ale ekonomického charakteru, v ktorých ide o kapitálové toky. Každý štát má totiž záujem o prílev a udržanie si kapitálu, v tom sme si všetci konkurenti. Aj spojenci.

Takže keď ide o kapitál, Slovensko je záujmovou krajinou aj pre spojencov.
Samozrejme. Každá krajina má svoje ambície a podľa nich financuje aj rôzne operácie.

Hovorí sa, že na našom území sú rozšírené aj aktivity krajín Blízkeho a Stredného východu. Dokonca sa objavili aj niektoré úradné správy, že sa tu zdržiavali údajní teroristi alebo ich spolupracovníci. Môže to byť vážne?
Slovensko má bezvízový styk s USA, je v schengenskom priestore, a teda môže byť súčasťou záujmu skupín organizovaného zločinu z celého sveta, ako aj iných spravodajských služieb, ktoré by územie mohli využívať ako bránu pre rôzne operácie. To bol aj jeden z dôvodov, prečo napríklad USA tak dlho váhali so zrušením bezvízového režimu. Myslím si však, že z reálneho monitorovania takýchto aktivít nič nenaznačuje, že by tu boli osobitne takto zamerané. Z informácií, ktoré mám, sa zdá, že ničím nevybočujeme. Je to v absolútne bežnej norme, možno až pod úrovňou v porovnaní s inými štátmi. Silou a slabosťou Slovenska je, že tu každý pozná každého. Kooperovať na Slovensku takýmto spôsobom by bolo asi dosť náročné. Sme malá a historicky uzavretá krajina, v ktorej by bolo takýto typ konšpirácie dosť ťažké realizovať.

Silou a slabosťou Slovenska je, že tu každý pozná každého. Kooperovať na Slovensku takýmto spôsobom by bolo asi dosť náročné. Sme malá a historicky uzavretá krajina, v ktorej by bolo takýto typ konšpirácie dosť ťažké realizovať.

Prečo to potom tak zavážilo pri rozhodovaní o zrušení víz?
Lebo existuje kopa predsudkov voči krajinám ako Slovensko. Sme vnímaní ako jedna z najutajovanejších krajín sveta. Potrvá nejaký čas, kým sa vžije v zahraničí pocit, aká krajina, na akej úrovni sme. Netreba byť z toho nervózny, len ďalej systematicky pracovať. Zhoršilo to aj obdobie Mečiarovej vlády. Napríklad za Billa Clintona panoval v určitých kruhoch názor nepozývať Slovensko do NATO, kým minimálne dvoma demokratickými vládami neukáže stabilné pomery.