Tlačové centrum > My v médiách

My v médiách

Núdzový stav

TÉMA ČÍSLA: Slovensko pomaly, ale isto začína strácať konkurenčnú výhodu, ktorou bol dostatok lacnej a kvalifikovanej sily. Tá začína chýbať. Ako na túto situáciu reagujú tí, ktorých sa problém najviac týka?

V predchádzajúcich číslach nášho časopisu sme upozornili prostredníctvom názorov odborníkov z praxe, že v rôznych odvetviach nášho hospodárstva sa začína prejavovať vážny problém: príde k nám investícia garantujúca dostatok pracovných miest, no keď sa má naplniť, odrazu zisťujeme, že - nie sú ľudia. Týka sa to stavebníctva, ale aj informačných technológií, služieb, ba aj miest, kde sa nevyžaduje vysoká kvalifikácia. Najmarkantnejšie sa to prejavuje momentálne v lokomotíve našej ekonomiky - v automobilovom priemysle. Ten už v súčasnosti zamestnáva niekoľko desaťtisíc pracovníkov, no v do roku 2010 tu bude potreba zamestať ďalších takmer 50 tisíc ľudí a už dnes vieme, že približne 16 tisíc vôbec nezoženieme.

Kto chýba? Ako vidia problém hroziaceho nedostatku pracovnej sily špecialisti na personalistiku? Alexandra Lichvárová, Senior Consultant poradenskej skupiny AJG - Amrop Jenewein Group tio ilustruje na príklade automobilového priemyslu: „Pomer ponuky a dopytu sa líši v závislosti od jednotlivých úrovní - iná je situácia z pohľadu pracovnej sily potrebnej na najnižšie, avšak zároveň najpočetnejšie robotnícke pozície, kde nie je až taký veľký nárok na kvalifikačné predpoklady. Túto úroveň vie trh práce pokryť dostatočne predovšetkým v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. Ide o južné a východné Slovensko, stredné Slovensko a stále aj severné Slovensko. Viac-menej naplnené sú kapacity na západnom Slovensku, avšak ani tu nie je problém s nedostatkom pracovníkov na robotnícke pozície osobitne vypuklý. Napríklad okolie Trnavy je už dlhé roky pomerne silnou industriálnou oblasťou, ktorá dosiaľ disponovala viac-menej dostatočnou základňou vhodných pracovných síl. Po nedávnom príchode Samsungu je však viac ako pravdepodobné, že tunajší zamestnávatelia budú musieť siahnuť pri vyhľadávaní kandidátov na robotnícke pozície aj do iných regiónov.“ Podľa Alexandry Lichvárovej o niečo horšia je situácia s úzko špecializovanými a kvalifikovanými odborníkmi, najmä rôznymi typmi inžinierov, technológov, kvalitárov, logistikov, nákupcov či procesných špecialistov, ktorí už majú za sebou určitú pracovnú skúsenosť a ovládajú minimálne jeden cudzí jazyk. To znamená, že zahraniční zamestnávatelia sa ešte vždy boria so slabou jazykovou vybavenosťou kandidátov a s nedostatkom úzko špecializovaných odborníkov. Mnohí už na Slovensko prichádzajú s vedomím, že nových pracovníkov budú musieť zaškoliť, avšak niektorí investori chcú hotových špecialistov.

Čo robí ministerstvo? Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdí: „Systém vzdelávania a prípravy pre trh práce v pôsobnosti nášho rezortu je zameraný na vyrovnávanie vzniknutého nesúladu medzi dopytom a ponukou po pracovnej sile a na vzdelávanie a prípravu uchádzačov o zamestnanie alebo záujemcov o zamestnanie v profesiách alebo špecializáciách, ktoré sú nedostatkové na trhu práce alebo rozširujú možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce.“ Podľa ministerky bariéru v pružnom riešení nedostatku niektorých skupín kvalifikovaných pracovníkov nemožno vidieť v nedostatočnej legislatíve, ale napríklad aj v nedostatočnej komunikácií zamestnávateľov s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny a naopak. „Budeme preto iniciovať a podporovať subjekty, ktoré budú monitorovať kvalifikačné požiadavky zamestnávateľov na zamestnancov, ktorých chcú prijať do zamestnania. Pripravujeme pre nich vzdelávacie programy a poradenstvo. Nedávno sme v tomto smere prispôsobili aj organizačnú štruktúru úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Na všetkých boli zriadené samostatné organizačné útvary pre styk so zamestnávateľmi,“ tvrdí Viera Tomanová. Ako príklad uviedla národný projekt na podporu vzdelávania zamestnancov, ktorý od minulého roka umožňuje poskytovať zamestnávateľom príspevky na vzdelávanie ich zamestnancov úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to dosť alebo málo?

Zamestnávatelia nespia. Výzva smerom k zamestnávateľom nie je nič nové a vedia o tom svoje aj personalisti. Alexandra Lichvárová konkretizuje: „Zahraniční zamestnávatelia si potrebu dostatočného množstva a kvality ľudského kapitálu veľmi dobre uvedomujú a väčšinou sú pripravení a ochotní nových zamestnancov vyškoliť neraz i v materskej krajine a poskytnúť im finančné kompenzácie na presťahovanie, prechodné ubytovanie, dochádzanie za prácou a podobne. Zamestnávateľovi sa každá rozumná investícia do pracovnej sily oplatí, je to súčasť motivačného balíka a sociálnych výhod a jeden z ukazovateľov, ktorý zvyšuje príťažlivosť danej spoločnosti v očiach potenciálnych aj súčasných zamestnancov a súčasne šancu na úspech v boji o najkvalitnejších ľudí na trhu práce.“ Veľmi konkrétny príklad toho, čo môže robiť zamestnávateľ, ponúka Tatiana Orglerová, riaditeľka Ľudských zdrojov spoločnosti Slovnaft: „Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa postupne otvárajú hranice pracovného trhu a neustále sa tak zvyšujú možnosti kvalifikovanej pracovnej sily nájsť uplatnenie. Logicky sa preto vyostruje konkurencia firiem o získanie najtalentovanejších a najšikovnejších ľudí, čo sa prejavuje najmä v profesiách, o ktoré mladí ľudia nemajú taký záujem ako v minulosti a v budúcich rokoch tak na Slovensku hrozí reálny nedostatok vysokoškolsky vzdelaných strojárov, chemikov či elektrotechnikov. To všetko prispieva k narastajúcej potrebe slovenských firiem systematicky pracovať na vyhľadávaní a príprave mladých vzdelaných ľudí pre kľúčové profesie v sektore, v ktorom firma pôsobí. Slovnaft v tejto súvislosti zvolil netradičný a inovátorský spôsob v podobe programu „growww2007,“ ktorého cieľom je ponúknuť v Slovnafte prácu 25 najtalentovanejším mladým ľuďom - študentom posledných ročníkov alebo čerstvým absolventom univerzít. Vybraní uchádzači sa budú môcť uplatniť v oblasti výroby, logistiky, predaja, financií či práva.“ V rámci tohto programu Slovnaft v uplynulých týždňoch zorganizoval roadshow, spojenú s odbornými prednáškami na vybraných fakultách šiestich slovenských univerzít a získal vyše 200 žiadostí o zamestnanie od mladých vysokoškolákov a absolventov.

Ako uspokojiť trh práce? Recept ako vyberať a kde hľadať ľudí ponúka opäť Alexandra Lichvárová na príklade najsledovanejšieho odvetvia priemyslu u nás: „V súvislosti s vyhľadávaním a výberom zamestnancov pre automobilový priemysel je zaujímavé pripomenúť, že v tomto sektore ešte nenastala úplná generačná výmena. To znamená, že na pracovnom trhu ešte nie je dostatok mladších kandidátov kvalitne vyškolených na nové technológie a procesy a v dostatočnej miere ovládajúcich minimálne jeden cudzí jazyk. Aj preto je v niektorých prípadoch pri dynamickom raste požiadaviek zamestnávateľov dopyt pri určitých typoch pozícií a špecializáciách vyšší ako ponuka. Jeho uspokojivé pokrytie si niekedy vyžaduje trochu kompromisu a možno väčší dôraz na zaškolenie a ďalšie investície do tréningov a vzdelávania novoprijatých zamestnancov.“
Rezort práce si uvedomuje, že z centra možno nastaviť pravidlá hry, no ťažisko napríklad pri odbornom vzdelávaní musí byť niekde inde. Ministerka Viera Tomanová: „Situácia na trhu práce sa zmenila. Preto treba tejto zmenenej situácii prispôsobiť aj systémy v oblasti zakladania a realizácie odborného vzdelávania podľa potrieb trhu práce a požiadaviek konkrétnych zamestnávateľov, a to v potrebnom časovom predstihu, pri zohľadňovaní stratégií rozvoja odvetví a firiem.“

Regióny a zamestnávatelia. Podľa ministerky Tomanovej sa musia do riešenia tejto problematiky oveľa viac zapojiť regióny, a to v úzkej koordinácii so zamestnávateľmi: „Zosúlaďovanie požiadaviek zamestnávateľov so samosprávnymi krajmi sa týka najmä absolventov stredných škôl v požadovaných učebných a študijných odboroch. Pokiaľ ide o absolventov vysokých škôl, je to viac menej záležitosť zamestnávateľov a ich spolupráce, resp. požiadaviek adresovaných priamo vysokým školám. Pokračujeme tiež v tvorbe národnej sústavy povolaní prostredníctvom „Integrovaného systému typových pozícií“, na zisťovanie ktorých máme vytvorenú potrebnú regionálnu a odvetvovú sieť odborníkov spolupracujúcich so zamestnávateľskou sférou. Táto má slúžiť ako východisko pre vytvorenie národnej sústavy kvalifikácií nadväzne na európsky kvalifikačný rámec“, konštatuje rezortná ministerka.

K veľmi špecifickej kategórii, kde sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, poznamenal prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Krekáč: „Pokiaľ ide o najvyššie manažérske a vysoko špecializované pozície, na Slovensku vo všeobecnosti platí, že optimálneho kandidáta vo väčšine prípadov nie je ťažké, resp. nemožné nájsť, len treba poznať spôsob, ako sa k nemu dostať. Slovensko má dostatok ľudí, ktorí dokážu pracovať pre blaho tejto krajiny. Slováci sú vytrvalejší a bojovnejší než mnohí ľudia v západných krajinách azda aj preto, že stále máme kdesi vo svojom vnútri pocit, že si všetko musíme zaslúžiť viac ako ostatní. Dokonca aj ten hospodársky zázrak, ktorého sme práve svedkami. Akoby sme nemohli uveriť, že aj u nás už dnes panuje štandardné európske prostredie. A pritom sa naši ľudia už veľakrát osvedčili aj ako vedúci manažéri v Európe a vo svete. Veď faktom je napríklad aj to, že Slovák dokázal postaviť na nohy nemeckú automobilovú firmu v Portugalsku.“ (tým Slovákom je súčasný člen Predstavenstva VW Slovakia Jaroslav Holeček - pozn. autora).
V tomto smere však musia vyvinúť väčšiu aktivitu sami zamestnávatelia, konkretizuje Tatiana Orglerová: „Spoločnosť Slovnaft aktívne monitoruje trh práce na Slovensku, spolupracuje s personálnymi agentúrami a aktívne pristupuje k otázke vyhľadávania talentovaných a motivovaných ľudí. Využíva k tomu aj formu e-rectruitingu - aktívnu internetovú stránku, na ktorú uchádzači sami umiestňujú svoje životopisy a žiadosti o prácu. Rovnako máme rozbehnutý program zameraný na vyhľadávanie najlepších diplomových prác a ich autorov na vybraných fakultách.“