Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

Povolania budúcnosti: špecialisti a manažéri majú vyhrané

Význam špecializácie bude stúpať, rovnako tak nároky na flexibilitu a ochotu celý život sa učiť

Američania trávia čoraz viac času súdnymi spormi a zmierňovaním si následkov stresov u psychoanalytikov. Niekedy to spolu aj súvisí.

V USA sa totiž vychytenými povolaniami stávajú právnik a psychológ. Ak by malo aj v tomto prípade platiť, že trendy spoza oceána sa dostanú i na Slovensko, katedry práva a psychológie čaká boom a ich absolventov sľubné kariéry s rozprávkovými platmi.

V tejto úvahe je však nateraz priveľa sci-fi a zjednodušenia. Vyhliadky slovenského trhu práce smerujú inam. Hoci to nevylučuje, že právnikov a psychológov si s rastúcou kúpyschopnosťou bude môcť zaplatiť čoraz viac Slovákov.

Technici, informatici, manažéri

V zásade platí, že kto absolvuje technicky zameranú školu, neprerobí. Najväčšiu budúcnosť majú na Slovensku špecialisti v oblasti strojárstva s dôrazom na autopriemysel, elektrotechniky, znalí v logistike, automatizácii a takisto experti na informačné technológie.

No musia ešte hovoriť cudzími jazykmi, vedieť inovovať, stále na sebe pracovať a robiť tímovo. Bez svetlých vyhliadok nie sú ani absolventi chémie, podnikatelia a zamestnanci v službách, ako aj manažéri pre akúkoľvek oblasť.

Sľubnejšiu východiskovú pozíciu budú mať čoraz viac absolventi vysokých škôl, no takisto i šikovní stredoškoláci s maturitou - najmä v službách a strojárstve. Personálny riaditeľ VSS Košice Ján Juhás sa neobáva ani o remeselníkov.

Toto sú slovenské povolania budúcnosti, na ktorých sa, okrem výnimiek, zhodli členovia Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov, personálne a poradenské firmy i analytici. Už menej homogénny je ich pohľad na osud lekárov, učiteľov, finančníkov, právnikov, marketérov či výskumníkov.

Riaditeľka sekcie placement v poradenskej spoločnosti Trenkwalder Management Partners Ingrid Grebecová sa nazdáva, že príchod investorov dopyt po typických profesiách vo firmách nezmení, pretože s výrobou prinesú aj väčšinu podporných činností. Niektoré slovenské firmy však avizujú, že budú hľadať menej absolventov humanitných odborov aj ekonómie.

I. Grebecová súhlasí s analytikmi i kolegami z agentúr, ktorí predpovedajú zlaté časy špecialistov a hlavne manažérov. A to aj v takých odvetviach, akými sú školstvo a zdravotníctvo. Manažérov je nedostatok už teraz a dopyt po nich stúpne, keď zahraniční investori pošlú po rozbehu výroby domov tých svojich.

Choďte von

Rady, ktorá vysoká škola zabezpečí v budúcnosti dobrú kariéru, vyznievajú trocha rozpačito. Spôsobuje to nespokojnosť s ich kvalitou.

Osvedčeným odporučením je potom to od hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha i výskumného pracovníka University of St Andrews Michala Horvátha. Obaja posielajú Slovákov študovať do zahraničia.

Pre personálneho riaditeľa spoločnosti Kappa Štúrovo Antona Vačka je akceptovateľnou alternatívou taká slovenská univerzita, ktorá spolupracuje s firmami i so zahraničím. Country manažér personálnej agentúry Manpower Boris Lukáč konkrétnu školu radiť nechce. Skôr to, aby sa študenti snažili a boli aktívni.

Personalisti postupne začínajú rozlišovať, odkiaľ má absolvent diplom. Tomu, čo presne vyštudoval, zatiaľ priveľký význam neprikladajú.

Zvyčajne chcú len univerzitné vzdelanie ako predpoklad rozhľadu, myslenia, vedomostí. Maximálne si zadefinujú oblasti ako ekonómia, manažment, technika. Výnimkou sú špecialisti a odborné pozície.

Väčšina topmanažérov vo finančnom sektore sú dnes vyštudovaní technici, ilustruje nízku relevantnosť vyštudovanej špecializácie a povolania hlavná konzultantka agentúry Target SK Mariana Turanová. Zhoduje sa však s A. Vačkom, že v budúcnosti význam špecializácie i záujem o špecialistov stúpne. To zníži šance takzvaných generalistov.

„Nevnímam ako dôležité, čo konkrétne študent vyštudoval. Skôr ma zaujíma, ako sa s ním pracovalo, či pozná svoje silné stránky, ako vie aplikovať naučené či samostatne niečo vytvoriť,“ vysvetľuje vedúca odboru rozvoja zamestnancov v Stredoslovenskej energetike Andrea Maarová.

Vedúca oddelenia personálneho marketingu v púchovskom Matadore Ľudmila Zrínyová tvrdí, že človek môže byť veľmi nadaný, pracovitý a ambiciózny. No ak vyštudoval dejiny umenia, sféry jeho uplatnenia sú limitované.

Flexibilní a učenliví

Napriek špecializácii sa o pár rokov budú hľadať i ľudia schopní vo firme robiť v prípade potreby rôzne práce, ktorí budú zároveň ochotní na sebe pracovať a vzdelávať sa, predpokladajú v Manpowere. O súčasnej lenivosti technikov učiť sa jazyky rozpráva M. Turanová.

V praxi ich vraj nevyužijú. No platí to len pre tých bez záujmu o kariérny rast a bez ambícií. B. Lukáč zamestnancov pripravuje na to, že budú musieť počas života vystriedať i viacero povolaní. Viac sa ocení lojalita a zahraničné skúsenosti.

Pri nábore stúpne dôležitosť osobnostných predpokladov a ich súladu s firemnou kultúrou. Význam hodnotového prepojenia medzi zamestnávateľom a zamestnancami bude podľa spolumajiteľa a vedúceho partnera konzultačnej spoločnosti Amrop Jenewein Group Martina Krekáča čoraz významnejší.

Tlak na flexibilitu a zmenu špecializácie počas praxe vníma výkonná riaditeľka pre ľudské zdroje v Slovak Telecome Anna Hudáková už v súčasnosti. Telekom ukončil za štyri roky digitalizáciu sietí, stovky jeho pracovníkov v analógových ústredniach zmenilo prácu alebo odišlo.

Vznikli nové predajné tímy, marketing, stratégia. Počet zamestnancov klesol na polovicu a ich vzdelanostná štruktúra sa zmenila. „Hovoríme o inom obsahu práce, inej organizácii práce aj o vyšších nárokoch. Tieto trendy budú pokračovať,“ opisuje A. Hudáková.

Konkrétne očakávania personalistov, čo sa týka ich budúcich zamestnancov, sa v mnohom zhodujú. Výrobné firmy budú náročnejšie predovšetkým pri cudzích jazykoch, ale aj práci s počítačom a celkovej IT gramotnosti.

Viacerí zdôrazňujú široký rozhľad a požiadavku na celoživotné vzdelávanie. Tie budú zo strany zamestnávateľov stúpať, hovorí za mnohých Anna Kováčová z firmy Matador - Inalfa.

Najlepší viac

Flexibilní, otvorení, s drivom a schopnosťou zapojiť sa do medzinárodných firemných tímov budú najrýchlejšie dobiehať platovú úroveň v EÚ, očakáva hlavný ekonóm ING Bank J. Tóth. Manažéri ľudských zdrojov nevidia dôvod, prečo by mal rozptyl medzi platmi vnútri ich podnikov klesať. Skôr naopak.

Šéf ľudských zdrojov podniku Ceram Čab Igor Dokupil si je istý, že stúpnu rozdiely v zárobkoch nielen bežných zamestnancov a topmanažérov, ale aj špecialistov. A. Hudáková upozorňuje, že proti nárastu platov bude pôsobiť tlak na etiku a spoločenskú kontrolu firiem. Je však pravda, že špičkových odborníkov na Slovensku nie je dosť a ich platy sú už teraz porovnateľné s Európou.

Platmi sa bude súťažiť o tých najlepších a firmy to vedia už dnes. Napríklad banky tomu podľa M. Krekáča už prispôsobili zdržanlivú odmeňovaciu politiku a nechávajú si rezervu na blížiace sa časy, keď svoju doterajšiu lukratívnosť stratia a o kľúčových ľudí budú musieť zabojovať vyššími mzdami. Netýka sa to však radových zamestnancov.

Hlavný analytik TREND Analyses Ján Kovalčík očakáva, že rozdiely medzi najhoršie a najlepšie platenými sektormi sa znížia. Na najdynamickejší rast platov sa podľa neho môžu tešiť školstvo aj zdravotníctvo. M. Turanová pridáva i služby.

Dynamika miezd vo finančnom sektore bude nižšia ako v telekomunikáciách i IT, dopĺňa J. Tóth. Ozývajú sa aj hlasy, že zahraniční investori si dôvod svojho príchodu na Slovensko, nízku cenu práce, budú chcieť udržať čo najdlhšie.

Personálny riaditeľ firmy Sauer - Danfoss Marian Kirsch dokonca očakáva, že vo väčšine sektorov pribudnú snahy o koordináciu prístupov k odmeňovaniu. A. Kováčová ich nazýva tichými dohodami zamestnávateľov, ktorými sa po istom čase vyrovnajú mzdy na rovnakých pracovných pozíciách.

Podľa tohtoročnej prognózy ministerstva financií by reálne mzdy na Slovensku mali od roku 2004 do roku 2008 vzrásť o 16,3 percenta. Dynamicky sa majú zvyšovať najmä v priemysle, niektorých odvetviach služieb aj v stavebníctve.

Služby a call centrá

Mnohí oslovení si trúfli predpovedať nasledujúci rozvoj v celom slovenskom hospodárstve i na trhu práce. Za sektory so sľubnou budúcnosťou, i keď v rozličnej miere, v najbližších desiatich rokoch označujú autopriemysel, IT a sektor call či support centier. Pridávajú sa aj biotechnológie, farmaceutický biznis, genetika, náhradné zdroje energie, výskum a hlavne sektor služieb, predovšetkým cestovný ruch.

J. Tóth veľké zmeny v štruktúre hospodárstva nečaká. Chýba mu totiž kvalitnejšie a flexibilnejšie školstvo. Prikláňa sa k tomu, že orientácia služieb zostane nadviazaná na štruktúru priemyslu.

Výnimkou by mohol byť turizmus. Tomuto odvetviu predpovedá dobrú budúcnosť aj J. Kovalčík. Už menej call centrám pre krajiny hovoriace po anglicky, v ktorých nemá India na svete konkurenciu. Väčšiu šancu preto dáva rozvoju podporných centier pre administratívu a účtovníctvo pre klientelu hovoriacu po nemecky.

Call centrá svoj význam dlho nestratia, hovorí optimistickejšie M. Krekáč. Ak aj Slovensko o konkurenčnú výhodu v nízkych platoch príde, stále bude mať pred lacnejšou Áziou alebo Indiou náskok v mentalite a kultúre, ktorá je na Slovensku nadnárodným firmám bližšia.

M. Krekáč sa ako headhunter pozerá na call a support centrá veľmi pozorne. A s radosťou. Tuší totiž, že v ich vodách bude o pár rokov loviť špecialistov na vysoké pozície. V takýchto centrách sa zvyčajne viac ako päť rokov nepracuje.

O pár rokov budú teda ich špičkoví zamestnanci pre lovcov mozgov správnymi adresátmi. O to viac, že zamestnanci centier, často aj absolventi alebo mladí s minimálnou praxou, si zatiaľ získajú dobré pracovné návyky, čím ich cena na trhu práce stúpne.

IT a automobilky

Aj pohľady na budúcnosť IT sektora sa líšia od optimistických po zdržanlivé. Na jednej strane stojí názor, že na Slovensku zostane postupne len vývoj používateľských softvérových riešení, všetko ostatné odíde. M. Krekáč však očakáva viac.

Inšpiruje sa Stratégiou konkurenscieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorá veľmi zdôrazňuje informatizáciu. Štát bude v blízkej budúcnosti zadávať IT firmám ešte väčšie a komplexnejšie zákazky s veľkými rozpočtami.

Mnohé činnosti v IT sa budú navyše outsourcovať. Informatici si budú môcť vybrať, či chcú pracovať na strane zadávateľov alebo zhotoviteľov. „Bude to v každom prípade veľmi zaujímavá práca,“ znie úvaha M. Krekáča.

V podstate všetci súhlasia s tým, že autopriemysel a Slovensko sa stane aktuálnym spojením i o niekoľko desaťročí. Ak aj fabriky budú unikať za nižšími mzdovými nákladmi, Slovenska sa to tak skoro nedotkne.

Najprv totiž presťahujú najdrahšie prevádzkarne v západnej Európe, ktorých majú stále dosť. Otázkou zostáva, nakoľko slovenská pracovná sila a školstvo centrály automobiliek presvedčia, aby okrem fabrík priniesli aj sofistikovanejšie činnosti. Ak sa to však stane, nepôjde o veľa pracovných miest.

No objavili sa aj opatrnejší. „Tvrdenie, že slovenskou budúcnosťou zostanú automobilky, IT sektor a call centrá, by bolo veľmi jednoduchou propagandou,“ myslí si B. Lukáč. Pomenovaniu konkrétnych odvetví sa vyhol aj Michal Horváth.

„Úspešnosť konkrétneho sektora našťastie čoraz viac závisí od trhových síl a menej od politiky štátu,“ vysvetľuje. Prináša to síce väčšiu nevyspytateľnosť, no nemusí nevyhnutne vyvolávať obavy. Aby to tak nebolo, mal by fungovať účinný vzdelávací systém, ktorého heslom je flexibilita. Jednotlivca aj vzdelávacích inštitúcií.