My v médiích

Tretie pohlavie/Rovnocenní kandidáti

Evolúcia si doteraz vždy poradila s civilizáciou. Vždy zariadila, aby muž zostal mužom a žena ženou a tí dvaja si našli cestu k sebe.

Ako však bude svet vyzerať o päťdesiat či sto rokov? Budú sa všetci ľudia podobať na Da Vinciho Monu Lisu a na tvárach im zažiari onen záhadný úsmev, ktorý dnes do parížskeho Louvru láka státisíce zvedavcov? Ani ryba, ani rak, ani žena, ani muž? Tretie pohlavie?

Rodová rovnosť

„Ženy vždy budú ženami a muži mužmi. Nejde o stieranie rozdielov medzi pohlaviami, z rozličných spoločensko-politických príčin sa však zmenili očakávania spoločnosti na ich životné úlohy,“ vysvetľuje sociologička Silvia Porubänová.

Za socializmu sa veľa hovorilo o emancipácii, lenže mala ideologický podtón. Plná zamestnanosť žien, únava, frustrácia, únik od reality do intimity vlastnej rodiny. Preto dnes, v súlade s európskou rétorikou, používame pojem rodová rovnosť.

Napriek tomu, štartovacia dráha k tejto rovnosti po roku 1989 bola u nás dobrá, ovplyvnili ju však nové problémy - nezamestnanosť, chudoba, strata pocitu sociálnych istôt. Týka sa to rovnako oboch pohlaví.

Museli sme sa prispôsobiť. Pätnásť percent Češiek v jednom prieskume uviedlo, že sa chcú iba vydať, porodiť deti a v závetrí sa starať o domácnosť. Ďalších pätnásť percent túži len po kariére a najradšej by sa nevydali vôbec. Mužatky? Nie, len preferujú mužský model správania. Zvyšných sedemdesiat percent žien chcelo skĺbiť rodinný aj pracovný život dohromady.

Na Slovensku tieto čísla nebudú vyzerať inak. V porovnaní so Škandinávcami sme však predsa len iní. Darmo by ste v Štokholme hľadali na oknách záclony, držiac sa starých tradícií, nemajú ich. To preto, aby sa žena správala slušne, kým je jej muž na rybolove.

Dnes je však za tými oknami množstvo chlapov, ktorí vymieňajú deťom plienky a varia kašičky, kým ich ženy zarábajú ťažké peniaze vo vlastných firmách. Muž v domácnosti? Na Slovensku máme okolo tritisíc chlapov, ktorí sú na rodičovskej dovolenke. Na rozdiel od Švédov však zväčša netúžia vychutnať si otcovstvo, ale tie štyri tisícky po tri roky, ktoré by ako nezamestnaní nemali.

Feminizácia staroby

Pôrodnosť dlhodobo klesá, úmrtnosť sa dramaticky neznižuje. Ženy rodia vo vyššom veku, viac detí sa rodí mimo manželstiev, ľudia sa menej sobášia, a ak, tak čím neskôr. Slovenská populácia starne, vrchol sa dá očakávať v roku 2020. Muži umierajú skôr ako ženy, začína sa hovoriť o feminizácii staroby!

Zopár faktov, ktoré sa ocitli vo výsledkoch jedného z projektov Iniciatívy Spoločenstva EQUAL. Samozrejme, klesá počet rodín s deťmi a znižuje sa aj priemerný počet členov jednej rodiny. Tým sa znižuje aj možnosť, že jeden člen domácnosti sa postará o toho druhého...

Pracovný a rodinný život v celej Európe sa postupne zosúlaďuje a nie sú za tým iba humanistické pohnútky. Prišlo sa na to, že ak, napríklad, firma nechá svojich pracovníkov v pokoji žiť ich rodinný život, budú lojálnejší k zamestnávateľovi.

Povedzme týždeň plateného voľna pre mužov po tom, čo sa ich partnerka vráti z pôrodnice. Takýto návrh zákona u nás nedávno neprešiel... Zato z výskumu o zosúlaďovaní pracovného a rodinného života v istom obchodnom reťazci vyplynulo, že až dve tretiny predavačiek by zostali v domácnosti, keby ich manžel dokázal uživiť!

Mama varí, otec číta noviny. Túto idylku vám ponúkne už šlabikár. Chlapci neplačú. Vám to doma nehovorili? A poznáte ten vtip o riaditeľovi a jeho sekretárke? Viete, že za prvej republiky okrem malých výnimiek boli sekretármi iba muži? A vážili si ich! Keď nastúpili ženy, povolanie stratilo prestíž i náležité ocenenie.

„V Európskej únii majú ženy v priemere o pätnásť percent nižšie platy ako muži, na Slovensku až o štvrtinu,“ hovorí Jarmila Filadelfiová z Inštitútu pre verejné otázky. „Ocitli sme sa na druhom mieste od konca v celej Únii.“

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že tam, kde robia prevažne alebo výhradne len ženy, sú nízke platy. Mužom kedysi patrilo aj učiteľské povolanie, kým ho po februárovej revolúcii v roku 1948 nevzali do rúk ženy. Ľahký priemysel? Ženská doména od jeho vzniku. S dostatkom lacnej pracovnej sily...

Nezamestnanosť našich žien je oproti mužom vyššia. „Muži dominujú nielen medzi remeselníkmi a kvalifikovanými robotníkmi, ale tiež medzi zákonodarcami, vedúcimi a riadiacimi pracovníkmi, kde sú v dvojtretinovej väčšine!“ vysvetľuje sociologička Zora Bútorová.

A aby sme to uzavreli, uveďme ešte, že pracovné podmienky žien starších než 45 rokov sú horšie, kým u mužov sa s pribúdajúcimi rokmi zlepšujú.

Robíme, čo môžeme a ako môžeme. Robíme, čo sa od nás očakáva. Ale kto to od nás očakáva? Nie je to ako ono socialistické - ľud daroval obraz súdruhovi Kim Ir Senovi? Ľud? Kto konkrétne?

„Za reguláciou trhu práce, aj pokiaľ ide o rodovú rovnosť, sú politické rozhodnutia európskych štruktúr, ktoré vydávajú záväzné smernice,“ vysvetľuje sociologička Silvia Porubänová.

Takže, asi sa zmení ešte veľa vecí a dočkáme sa mnohých prekvapení. „Predpokladám, že skupiny mužov a žien, ktoré sa zamerajú len na kariéru alebo starostlivosť o rodinu, sa väčšmi vyhrania. Modely pracovného i súkromného života budú rozmanitejšie.

Budeme mať viac jednorodičovských domácností, kde sa bude o dieťa starať buď iba žena, alebo iba muž, určite sa dočkáme registrovaných partnerstiev homosexuálnych dvojíc a budeme sa zrejme tiež častejšie rozvádzať,“ dodáva.

Kým nás smrť nerozdelí...

Budem ťa milovať, kým nás smrť nerozdelí! Keď túto vetu vyslovil chlap alebo žena pred storočím, hovorili približne o pätnástich rokoch. „Stredná dĺžka života starých Slovanov sa pohybovala od deviateho až do konca devätnásteho storočia medzi 27 a 28 rokmi.

V roku 2005 žil priemerný Slovák 70,1 roka a priemerná Slovenka 77,9 roka,“ hovorí antropológ Radoslav Beňuš. Kým nás smrť nerozdelí! Z pätnástich rokov spoločného života je tridsať aj štyridsať a veta, čo Boh spojil, človek nerozdvojí, sa nám už nezdá až taká príťažlivá.

A hoci aj ateisti majú pocit viny, keď opúšťajú dlhoročného partnera, asi si naozaj budeme musieť zvykať na rôzne formy spolužitia. Už totiž nie sme odsúdení na spolužitie ako pred sto rokmi!

„Sme rôzni, preto sa od nás očakáva, že budeme aj tolerantní, ale naša spoločnosť naďalej zostáva patriarchálnou. Biznis zostal poslednou baštou mužov. Lenže tou podstatnou! Biznis dokáže ovplyvniť politiku. Rovnosti šancí sa zrejme nikdy nedočkáme.

Sexuálny dimorfizmus, dvojpohlavnosť, určuje usporiadanie sveta, a to sa môže zmeniť až vtedy, keď budeme prichádzať na svet len vďaka umelému oplodňovaniu. Chcem modrookého blondína - až táto veta v spermobanke dokáže zmeniť svet,“ myslí si sexuologička Danica Caisová.

Evolúcia a civilizácia. Dve roviny nášho života. Evolúcia vychádza z toho, že príroda nás stvorila, aby sme zachovali rod, plodili potomkov. Civilizácia je nadstavba. Všetko to, čím sme si evolučné fakty prikrášlili. Láska. Erotika. Predstavy o živote.


„Z hľadiska evolúcie je tisíc, ba aj desaťtisíc rokov málo, aby sme mohli smelo vyslovovať nepriestrelné hypotézy do budúcnosti,“ hovorí antropológ Radoslav Beňuš. „Môžeme iba konštatovať, že pred tisíc rokmi meral priemerný muž 163 a priemerná žena približne 150 centimetrov.

Vďaka lepším životným podmienkam od začiatku dvadsiateho storočia každých desať rokov vyrástli priemerne o jeden centimeter, ale tento trend sa postupne spomaľuje. Takže dva metre aj tridsať centimetrov nám zatiaľ určite nehrozia,“ dodáva.

Faktom tiež zostáva, že starí Slovania v 13. storočí mali oválnejšie lebky, ale od polovice minulého storočia sa nám hlavy opäť zaguľacujú. Či mali viac vlasov, to ich lebky neprezrádzajú. „Mladí ľudia rýchlejšie dospievajú, dievčatá mávajú prvú menštruáciu už okolo dvanásteho roka, ich telesný rast sa končí v šestnástich a u chlapcov v devätnástich rokoch.

Zaujímavé je, že od polovice minulého storočia si všímame, že po vypadnutí mliečnych zubov vyrastá deťom častejšie ako prvý predný zub, kým predtým to bola stolička, šestka. A častejšie im chýbajú aj posledné zadné stoličky, ktoré sa vôbec neprerežú cez ďasná,“ hovorí antropologička Marta Cvíčelová.

Príroda si vždy vedela poradiť. Severanov za polárnym kruhom vybavila krátkymi nohami a úzkym nosom, Afričanov dlhými nohami a širokými nosmi. Vedela prečo. Berberom žijúcim v prašnom prostredí dala prižmúrené a zošikmené oči. Istotne bude vedieť aj to, čo s nami. Nás to však trápiť určite nemusí.