Naše poradenské týmy jsou aktivní v rámci globálních partnerství a networků, díky čemuž dokážeme držet prst na pulsu nejnovějšího vývoje a v kombinaci s inovativními přístupy nabídnout osvědčené řešení ve středoevropském regionu i mimo něj.
Mezi naše klienty patří mezinárodní společnosti, české i slovenské firmy, investoři, privátní holdingy, rodinné podniky, ale i veřejný a neziskový sektor. Naše poradenské týmy usilují o vytváření oboustranně výhodných partnerství a budování dlouhodobých vztahů.
Více >>
My v médiích
Platy v Trnave raketovo rástli
Robotníci, inžinieri, kaderníčky či čašníci v mimobratislavských regiónoch by tento rok mali dosiahnuť vyšší rast platov ako ich kolegovia v hlavnom meste a jeho okolí. Platy v siedmich krajoch Slovenska za prvé tri mesiace rástli rýchlejším tempom alebo rovnako ako v Bratislavskom kraji. Kým Bratislava reálne zvýšila hrubé platy o 3,3 percenta, ostatné regióny najmä na západe Slovenska zdvihli mzdy o 4 až 6,2 percenta.
Najväčší zlom však nastal v Trnavskom kraji. Platy sa zvyšovali tak rýchlo, že napriek tretinovému zaostávaniu za Bratislavským krajom ľuďom pribudla na výplatnej páske najvyššia suma na Slovensku. Trnavský kraj zlepšil priemerný mesačný hrubý plat o 1 467 korún, čo je o 27 korún nad bratislavským regiónom. Po rokoch je to prvé reálne priblíženie sa niektorého regiónu k hlavnému mestu.
"Bratislava má totiž obrovský náskok, o tretinu vyššie zárobky ako všetky ďalšie regióny Slovenska. Na to, aby v hlavnom meste výplaty stúpli o tisícku, stačí nárast o jedno či dve percentá. Ak chcú o tisícku zdvihnúť plat iné kraje, musia dosiahnuť reálny rast o päť až sedem percent," doplnila Martina Kršáková, personálna analytička.
Zachováva sa teda odstup, keď priemerná mzda na začiatku roka bola v Bratislavskom kraji skoro 25-tisíc korún mesačne. V ostatných častiach Slovenska je to od necelých 14 po 18 a pol tisícky korún v hrubom mesačne.
Vysvetliť, prečo Trnava či Trenčín začínajú stúpať v platových štatistikách, je zložité. "Nie je pravda, že by fabriky dávali výraznejšie vyššie platy radovým robotníkom. Na niektoré pozície je však ľudí málo a ak ich chcú firmy získať, musia ľudí preplácať od konkurencie," doplnil Marián Cipár, šéf sekcie regionálneho rozvoja Trnavského kraja. Súčasne podľa neho platí, že vyššie platy sú v menších dodávateľských firmách, ktoré pracujú pre viac odberateľov v odvetví a razia vlastnú platovú politiku.
"Zlepšenie platov v regióne je aj záležitosť zvyšujúceho sa počtu zahraničných dobre platených manažérov ako lepšie odmeňovanie radových pracovníkov v nových fabrikách," doplnil Cipár.
Začiatok roka znamenal dobrý rast platov pre ďalšie regióny, ako je napríklad aj Trenčiansky, Žilinský či Nitriansky kraj. Pred Bratislavu sa z pohľadu tempa rastu platov dostal aj Prešovský región. Hrubá mesačná výplata sa zdvihla o 4,2 percenta, v okolí Bratislavy len o 3,3 percenta. Prešovský región je už roky na chvoste platových rebríčkov, hrubý plat nepresahuje 14-tisíc korún mesačne.
"Keď to preženieme a chceli by sme dosiahnuť, aby sa zaostávanie prešovského regiónu za bratislavským nezmenilo a odstup medzi nimi zostal rovnaký, musel by prešovský región zvýšiť sumy na výplatných páskach o desať percent, čiže vykázať asi sedempercentný reálny rast," vysvetlila Kršáková.
Podľa odborníkov sa firmy v regiónoch snažia motivovať ľudí aj inak ako pridávaním korún k platom .
"Zaťaženie z rastúcich platov je pre majiteľov a akcionárov veľké, preto firmy používajú iné balíky plusov a odmien pre zamestnancov. Najprv nasadzujú školenia, autá, služobný byt a podobne. K rastu platov a preplácaniu sa utiekajú na koniec, ak niet inej možnosti," doplnila Alexandra Lichvárová, odborníčka z personálnej spoločnosti Amrop Jenewein Group.
Podľa analytikov platí, že Trnavský či Trenčiansky kraj začínajú byť vyčerpané z pohľadu ľudských zdrojov a osobitne to platí pre niektoré profesie.
"Nepochybne ďalšie firmy, keď budú prichádzať, sa budú ťahať viac na stredné a východné Slovensko. Keby sa Sony nerozhodla presunúť z Trnavy ďalej do Nitry, narazila by na veľký problém, ako naplniť pracovné miesta," doplnila Lichvárová. Podľa nej ďalší investori budú oveľa viac zvažovať, či nie je lepšie posunúť fabriku viac na východ, ako dopravovať ľudí z väčších vzdialeností, napríklad z východného Slovenska. "A to napriek chýbajúcej infraštruktúre a diaľniciam," zdôraznila Lichvárová.