Media Room > Articles & Studies

Articles & Studies

Zvýšenie dôchodkov starodôchodcov bolo najlepším opatrením 1. polroka 2006

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO prezentuje výsledky hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení za prvý polrok 2006; najlepším opatrením je podľa odborníkov prepočítanie a následné zvýšenie dôchodkov tzv. starodôchodcov.


Opatrením s najväčším prínosom v 1. polroku 2006 bolo podľa hodnotenia odborníkov prepočítanie a následné zvýšenie dôchodkov tzv. starodôchodcov, ktorých sa negatívne dotkla maximálna výmera dôchodku v rokoch 1988-2003 pred spustením dôchodkovej reformy. Opatrením sa zmiernili rozdiely vo výške vyplácaných dôchodkov medzi staro- a novodôchodcami, čo bolo hodnotené väčšinou respondentov ako správny krok. Martin Krekáč, vedúci partner AJG-Amrop Jenewein Group a prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska, povedal, že „rozdiely medzi tzv. starodôchodcami a novými dôchodcami boli nespravodlivé“. Tento problém sa mal podľa neho „ale riešiť ešte pred spustením samotnej dôchodkovej reformy, a nie až dodatočne“.

Zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb centrálnej banky v prvých dvoch štvrťrokoch bolo odbornou verejnosťou hodnotené ako správna reakcia Národnej banky Slovenska (NBS) na ekonomický vývoj v krajine s cieľom znížiť rast inflácie, ktorá sa v tom čase javila ako problematická, a to tak, aby bolo dodržané Maastrichtské konvergenčné kritérium cenovej stability pre prijatie eura. Podľa ekonomického komentátora časopisu .týždeň Roberta Žitňanského bolo rozhodnutie NBS práve v súvislosti so záväzkom prijať euro pochopiteľné, „keďže však infláciu výnimočne netlačili vládne výdavky, je na debatu, či je najoptimálnejšie obmedzovať ekonomickú expanziu len kvôli splneniu arbitrárne určených kritérií na vstup do eurozóny“. Naopak, Ladislav Balko, vyučujúci finančné právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, nastolil otázku, či NBS nemala zvýšiť úrokové sadzby výraznejšie. „Možno by zdvihnutie sadzby o 1%-uálny bod bol infláciu pribrzdil razantnejšie. Je to však otázne, či samotný zásah NBS použitím menového nástroja je efektívny a nemal by byť kombinovaný aj s inými politikami štátu. Ale nie je tu zanedbateľná ani otázka, čo by bolo výraznejšie zdvihnutie sadzieb urobilo s kurzom koruny“, dodal.

Deregulácia cien za zdravotné výkony medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami a cien nájmu nebytových priestorov v zdravotníckych zariadeniach boli hodnotiacou komisiou odborníkov vnímané ako dobré rozhodnutia smerujúce k vytváraniu trhových podmienok v sektore zdravotníctva. „Toto opatrenie je podstatným krokom na ceste hľadania reálnych cien poskytovaných zdravotníckych výkonov“, povedal riaditeľ ekonomického inštitútu INESS Richard Ďurana. Miroslav Siváček, predseda Asociácie absolventov MBA na Slovensku OPEN, poznamenal, že opatrenie prinesie svoje ovocie až z dlhodobého hľadiska. Ďalej pripomenul, že v slovenskom zdravotníctve „je potrebné vykonať ďalšie kroky k otvoreniu trhu pre všetky jeho subjekty. Obmedzenie súťaže obmedzením možnosti výberu zdravotnej poisťovne pre poistencov a ďalším zvýhodňovaním štátom vlastnených zdravotných poisťovní, tento krok znehodnotí“.

Výrazná väčšina odborníkov združených v projekte HESO vnímala krok prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý odmietol vymenovať Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra NBS, ako politicky motivované rozhodnutie nerešpektujúce kvalifikáciu a kredit V. Tvarošku u odbornej verejnosti. Podľa M. Siváčka išlo o „politické rozhodnutie, ktoré obmedzilo akcieschopnosť NBS“. Milan Velecký, redaktor Slovenského rozhlasu, vyjadril názor, že „prezident prekročil svoje právomoci. Vláda predsa aj na základe výhrady prezidenta doložila, že parlamentom schválený kandidát spĺňa zákonné podmienky“. Aj podľa politológa z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda Radoslava Štefančíka mal prezident „kandidáta navrhnutého vládou a schváleného v NR SR vymenovať. Prezident sa tak zapojil do koalično-opozičných bojov a svojim konaním vrhol svetlo na nezávislosť svojho úradu. Zo strany prezidenta tak išlo výlučne o politické rozhodnutie, pri ktorom jednoznačne vystúpil proti vtedajšej vládnej garnitúre“.

Prevažná časť hodnotiacej komisie odborníkov kritizovala, napriek relatívne dobrému vecnému zámeru, nezvládnutú administratívnu stránku ročného zúčtovania zdravotných odvodov, ktorá komplikovala situáciu tak zamestnaným, ako aj zamestnávateľom. Ludvík Posolda, výkonný sekretár Republikovej únie zamestnávateľov komentoval ročné zúčtovanie ako „exemplárny príklad byrokracie a šikanovania občana úradmi“. M. Krekáč povedal, že „opatrenie by mohlo mať zmysel vtedy, ak by sa napríklad systémovo zlúčilo vyberanie daní, odvodov a pod. pod jednu strechu, čím by sa zjednodušil v súčasnosti komplikovaný byrokratický proces pre občanov a podnikateľov“. M. Velecký navrhol lacnejšie a „jednoduchšie riešenie: zrušiť maximálny vymeriavací základ pre výpočet poistného. Potom bude jedno, že špekulant bude 11 mesiacov v roku zarábať minimálnu mzdu a v decembri si vyplatí 1 mil. Sk, zaplatil by rovnaké odvody, ako keby si tieto peniaze rozdelil do vyrovnaných mesačných príjmov“.

Negatívna stránka zavedenia povinnosti zamestnávateľom platiť garančné poistenie aj za osoby zamestnané na základe dohôd o vykonaní práce a o brigádnickej práci študentov je podľa mnohých odborníkov tá, že zvyšuje odvodové zaťaženie zamestnávateľov, čo môže spomaliť proces vytvárania nových pracovných miest pre tzv. dohodárov. Podľa Juraja Lazového z Centrálneho depozitára cenných papierov SR „ide o opatrenie, ktoré znižuje flexibilitu na trhu práce“. „Myslím, že v prípadoch zamestnávania na základe dohôd by podmienky mali byť nastavené tak, aby zbytočne nezvyšovali cenu práce“, dodal. M. Krekáč podotkol, že „princípom dohody o vykonaní práce a brigádnickej práci študentov je čo najmenšie administratívne zaťaženie zamestnávateľa tak, aby sa oplatilo zamestnať študentov, dôchodcov či sociálne slabších občanov. Dodatočné administratívne zaťaženie preto nie je žiaduce, keďže môže obmedziť vznik pracovných miest na dohodu“. Podľa R. Ďuranu neexistoval pre takéto rozhodnutie racionálny dôvod, „keďže Fond garančného poistenia vyberá na odvodoch cca o 40% viac ako vypláca, a slúži na krížové dotovanie dôchodkového fondu“.