Media Room > We in media

We in media

Top! For Barack Obama

Po niekoľkomesačnej napínavej kampani sa skončili americké prezidentské voľby. Z amerického pohľadu boli do značnej miery prelomové a zaznamenali bezprecedentnú svetovú pozornosť.

Je to len nový trend a súčasť technologického progresu a globalizácie, ktoré nám dnes prinášajú 24 hodín denne a 7 dní v týždni svet do obývačky, alebo sme boli svedkami volieb, ktoré sú skutočne také dôležité pre Spojené štáty aj celý svet?

Po skončení studenej vojny a víťazstve konceptu slobody voľby, liberálnej demokracie a voľného trhu nad diktatúrou komunistov sa USA dostali do polohy svetového lídra a de facto najsilnejšej svetovej mocnosti. Z mnohých hľadísk - silou svojej ekonomiky, vojenským potenciálom, technologickou a vedeckou vyspelosťou a tiež atraktívnosťou modelu liberálnej demokracie, ktorý si Američania postupne budujú a zdokonaľujú a chránia od schválenia ústavy v roku 1789. Najmä posledných 60 rokov vývoja boli úspešným príbehom stabilného demokratického a ekonomického rozvoja v celom transatlantickom priestore. Američania boli jeho súčasťou, často dokonca motorom a garantom. Rok 2008 našiel napriek tomu USA vo vnútornej kríze, ktorá pre tieto voľby vyslúžila mnohé prívlastky naj.

Popularita odstupujúceho republikánskeho prezidenta poklesla na čísla najnižšie za veľmi dlhé obdobie, tesne k historickým minimám (hoci pravda je, že história následne nezvykne hodnotiť význam politikov podľa ich popularity počas vládnutia, ale podľa ich vizionárstva a odvahy...). Najväčšie percento Američanov za veľmi dlhé obdobie stratilo vieru v dobré smerovanie vlastnej krajiny (a stratilo vieru v "americký sen"). V predvečer volieb USA zápasili s rozsiahlou krízou finančného trhu a následnou hospodárskou recesiou. Verejné financie sú vo veľmi zlom stave, deficit verejných financií a zahraničného obchodu oslabuje dôveru k doláru, prinášajú odlev kapitálu a pracovných príležitostí. Spôsob, akým USA čelia dôsledkom teroristických útokov a ich ďalšej hrozbe po 11. septembri 2001, odrádza ich tradičných spojencov a posilňuje ich nepriateľov. Rok 2008 prináša dramatický pokles popularity USA a Američanov vo svete a ich medzinárodná dôveryhodnosť je na historicky nízkych číslach.

Ilustrácia (zďaleka nie vyčerpávajúca) niekoľkých naj umožňuje lepšie pochopiť napätú atmosféru volieb a vyššiu úroveň naliehavosti a túžbu po zmene vo väčšine americkej populácie, idúcej ďaleko za hranice bežnej "únavy z vládnutia" po ôsmich rokoch. Tento výpočet naj rovnako ilustruje výzvy, ktorým museli obaja kandidáti čeliť. V súboji sa stretli veľmi vyrovnaní a silní súperi.

V prospech senátora McCaina hovorila jeho osobná história amerického patriota, vojnového hrdinu, skúseného politika a charizmatického človeka, ktorý nepodlieha diktátu straníckej mašinérie a dokáže byť sám sebou. Senátor Obama zaujal iným osobným príbehom - jeho život je veľmi dôveryhodná ilustrácia amerického sna - že v USA schopný, férový a tvrdo pracujúci človek môže dosiahnuť čokoľvek, bez ohľadu na svoj pôvod, rasu, politické a náboženské presvedčenie. Okrem toho je Obama vynikajúcim rečník a človek schopný nadchnúť. Historickým momentom bolo aj to, že po prvý raz od roku 1789 bol kandidátom a napokon aj víťazom Afroameričan, a tiež, že reálnu šancu uspieť v úlohe viceprezidentky mala žena.

Zo všetkého vyššie napísaného je zrejmé, že karty, ktoré držal v rukách McCain, neboli dobré, ale snažil sa s nimi hrať čo najlepšie. Obama neurobil nijaké vážne chyby, nadchol dav, bol schopný vyvolať občianske hnutie tak, ako sa to naposledy podarilo hádam iba Kennedymu, a vyhral. Vyhral presvedčivo. Demokrati vyhrali nielen úrad prezidenta - šéfa vlády, hlavu štátu a najvyššieho veliteľa ozbrojených síl, ale získali aj presvedčivú väčšinu v Senáte. Ak sa vrátime k ilustrovaniu naj, tak Demokratická strana získala takú dominanciu v americkej politike, akú veľmi dávno nikto nemal.

Kampaň a voľby samotné mali mnohé naj. Najdrahšia kampaň v histórii. Zvádza to k zvláštnemu pocitu a vnímaniu slova demokracia - ak preto, aby kandidát mal šancu uspieť, musí získať a minúť zdroje v hodnote niekoľko desiatok až stoviek miliónov dolárov. Rovnako technika volieb, kde volič musel často čakať niekoľko hodín, nie je vytvorením úplne férových a rovných podmienok pre všetkých.

Rovnako argumentačný štýl kampane sa posunul mimo centra ihriska, kde sa politický súboj zvyčajne odohrával. Analytici sa zhodujú v tom, že sociálne orientované sľuby a téma a atmosféra "triedneho boja" išli nad rámec obvyklý v konzervatívnejších Spojených štátoch.

Latka očakávaní voči novému americkému prezidentovi je nastavená vysoko. Veľmi vysoko. Zlepšiť fiškálnu politiku a bilanciu USA, ktorá je vo veľmi zlom stave - v čase prehlbujúcej sa krízy - a dodržať pritom sľuby v sociálnej a zdravotnej oblasti bude ťažká úloha. Rovnako nebude ľahkou úlohou zlepšiť obraz USA vo svete, napraviť naleptané vzťahy s kľúčovými spojencami. Problémy vo svete, krízy a bezpečnostné výzvy totiž nezmiznú samy len preto, že bol zvolený nový prezident.

Rovnako sa nezmenia základné hodnoty, spôsob života a záujmy USA. Je ľahko možné, že to, čo Európania budú očakávať od Obamu, nebude celkom reálne. A rovnako je ľahko možné, že ak Obama príde s ponukou výraznejšieho partnerstva a posilnenej úlohy Európy, táto nebude schopná spoločnej vízie a rovnocenného partnerstva. Riziko sklamania z nereálnych očakávaní na oboch stranách, ktoré by mohlo vyplynúť zo zlej analýzy amerického prístupu a záujmov na strane Európy a precenenia jednoty a akčnosti Európskej únie na strane Američanov. Všetci sa pamätáme na pocit, keď pri nedočkavom rozbalení vianočného darčeka v ňom namiesto vysnívanej hračky boli papuče a ponožky...

Hádam najvážnejšou úlohou nového prezidenta bude integrácia silne polarizovanej americkej spoločnosti a garantovanie toho, že politická dominancia Demokratov ostane v polohe demokracie a nie diktátu väčšiny. Polarizáciu nepriniesla táto kampaň. Spoločnosť rozdelila na červených a modrých predchádzajúca kampaň pred štyrmi rokmi. Obama bude musieť urobiť všetko pre maximálnu integráciu spoločnosti. Má na to predpoklady, lebo táto kampaň bola síce tvrdá, ale korektná. Slovenskí politici by sa mohli učiť, čo je to úcta k inému názoru a rešpektovanie svojho oponenta. Demokratické súperenie je totiž súboj vízií a ideí, nie gladiátorský zápas s cieľom likvidovať súpera, a už keď leží, tak doňho ustavične kopať.

Voľba afroamerického prezidenta je dobrá vizitka demokracie v USA. Obama však vstúpi do Bieleho domu nielen s právomocami, ale aj s agendou, ktorá bude veľmi zložitá. Heslom Obamovej kampane bolo "áno, my to dokážeme". Tu treba dodať len to, že aby to dokázal, je nielen v záujme Spojených štátov, ale celého demokratického sveta aj Slovenska. Verím, že okrem Obamu a Američanov to adekvátne pochopí celá Európska únia aj Slovensko.